V kríze žiadajú ľudia plat aj istotu

Svetová finančná kríza rozkývala stoličky či miesta pri páse stoviek Slovákov zamestnaných najmä v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Ak sa problémy firiem prehĺbia a ľuďom bude hroziť prepúšťanie, istotu práce si zrejme znova začnú väčšmi vážiť. Za ostatných desať rokov totiž podľa posledného prieskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied stratila na dôležitosti.

23.10.2008 07:15
Stres, práca, úradník, únava Foto:
Ilustračné foto
debata

Kým v roku 1999, v časoch dvojcifernej nezamestnanosti, bola hneď na druhej priečke po dobrom zárobku, v tohtoročnom skúmaní dôležitosti hodnôt pre ľudí spadla istota zamestnania až na štvrté miesto. Najmä v poslednom období totiž na trhu pracovníci chýbali, ľudia si mohli z ponúk spoločností vyberať a diktovať podmienky.

„Napriek kríze očakávame, že zamestnanosť bude na Slovensku ďalej rásť. Tempo však bude pomalšie ako v ostatných rokoch. Keďže máme stále pomerne lacnú pracovnú silu, závody v rukách zahraničných majiteľov by mali v čase recesie zatvárať výrobu najskôr v drahších krajinách, ako je Slovensko,“ skonštatovala Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne.

Odborníci sa pritom zhodujú, že pri hľadaní práce bude aj naďalej pre väčšinu ľudí prvoradý dobrý plat. V budúcnosti však okrem neho budú musieť spoločnosti lákať zamestnancov aj ďalšími výhodami. „Pri zháňaní ľudí naberá stále viac na dôležitosti, ako sa firma napríklad postará o dopravu, ako prispeje na bývanie, či ponúka dovolenku navyše, starostlivosť o rodinu, ako sú tábory pre deti či poistenie,“ zhodnotil Miroslav Poliak zo spoločnosti Menkyna & Partners, ktorá sa venuje poradenstvu v oblasti ľudských zdrojov.

Aj pre zamestnanca s platom 15– až 25-tisíc pritom podľa neho môže byť dôležitejší prísľub zvýšenia kvalifikácie, jazykového kurzu a perspektívy postupu, ako napríklad o dve tisícky vyšší plat u konkurencie. „Málokedy však ľudia vedia doceniť, keď im spoločnosť prepláca stravné lístky, jazykový kurz alebo prispieva na penziu. K platu im vlastne dáva obrovské sumy navyše,“ dodal Poliak.

Do prevratu v roku 1989 bol systém odmeňovania postavený na triedach a plat človeka závisel od úrovne, na akej pracoval, nie od podávaného výkonu. Najväčšie zmeny prišli so zahraničnými investormi, ktorí po roku 1998 narazili na nedostatok ľudí so skúsenosťami.

„Prioritou bolo rozbehnúť projekt v určitom termíne, preto museli mať manažéri obsadené pozície a boli ochotní za ľudí dobre zaplatiť,“ opísal vývoj Poliak. Posledných päť rokov sa firmy skôr snažia zamestnancov udržať a okrem platu teda musia ponúkať aj iné výhody.

Hoci v priebehu rokov sa odmeňovanie a poskytovanie rozličných výhod výrazne zmenilo, niektoré „lákadlá“ ponúkané zamestnávateľmi pretrvali doteraz. „Napríklad kolektívne zájazdy, ktoré boli obľúbené v minulosti, zostali v našom systéme výhod pre pracovníkov a sú rovnako populárne aj dnes,“ uviedla Lucia Špinerová, manažérka ľudských zdrojov v reťazci Coop Jednota Slovensko.

Východoslovenské oceliarne U. S. Steel Košice napríklad pravidelne odmeňujú vybraných najlepších zamestnancov obedom s prezidentom spoločnosti, organizujú stretnutia jubilantov s vedením firmy či zimnú a letnú olympiádu pre zamestnancov. „Pracovníkom poskytujeme poukážky, ktoré môžu použiť na šport, relaxáciu, dovolenky či ozdravné pobyty,“ doplnil Martin Pitorák, viceprezident pre ľudské zdroje v oceliarni.

debata chyba