Europoslanci vlani v decembri odhlasovali, že maximálny pracovný čas nesmie byť dlhší ako 48 hodín týždenne bez výnimky. Štáty EÚ sa pritom vlani v júni dohodli, že výnimky možné sú. Vo väšine členských štátov je stanovený 40-hodinový pracovný týždeň. Mnohé členské štáty však využívajú výnimky (akzvaný opt-out). V takom prípade dnešná legislatíva v únii umožňuje pracovať napríklad až 78 hodín. Europarlament chcel tieto výnimky, ktoré využíva 15 z 27 členských štátov, po čase zrušiť.
Rada Európskej únie, ktorej predsedá Česko, navrhovala znížiť doterajší maximálny týždenný limit znížiť na 60 až 65 hodín. To však europoslanci odmietli.
„Na výsledok rokovaní mali nepochybne vplyv blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu. Poslanci neboli ochotní pristúpiť na dohodu, ktorá by však zlepšila situáciu zamestnancov a zároveň viedla k pružnejšiemu pracovnému trhu. Ten Európa v čase hospodárskeho útlmu potrebuje,“ uviedol český vicepremiér a minister práce a sociálnych vecí Petr Nečas, ktorý na rokovaniach s europoslancami zastupoval členské štáty.
Europoslanci vinia z neúspechu rokovaní, ktoré sa skončili v noci z pondelka na utorok, členské štáty. „Opt-out nemôže byť naveky. Na strane Rady nebola prijateľná žiadna snaha skončiť opt-out,“ uviedla nemecká europoslankyňa Mechtild Rotheová, ktorá viedla delegáciu Európskeho parlamentu. Podľa portugalského europoslanca Josého Penedu sa dohoda nedosiahla preto, lebo niektoré členské štáty podľa neho „chceli pochovať niektoré základné hodnoty, ktoré existujú od vzniku a rozvoja európskeho sociálneho modelu“.