17 chýb: Na čom môžete pri hľadaní práce pohorieť

Napriek tomu, že situácia na pracovnom trhu je vplyvom krízy vážna a voľných pracovných miest je nedostatok, pri hľadaní práce ľudia stále opakujú niektoré chyby, až sa zdá, akoby boli nepoučiteľní.

10.08.2009 08:09
Manažér, profesia, telefón, mobil, zamestnanie Foto:
Ilustračné foto
debata

Tri odborníčky z personálnych agentúr a poradenských spoločností pre vás zostavili rebríček sedemnásť najčastejších chýb, ktoré sa opakujú pri hľadaní práce – pri písaní životopisu, motivačného listu, pri pracovnom pohovore či pri vyjednávaní o plate. Týmto chybám sa určite vyhnite a šanca získať pracovné miesto bude nepochybne vyššia.

Životopis a motivačný list

Miriam Miklášová, špecialista pre ľudské zdroje, HRman

1. Ľudia reagujú na pozície, na ktoré nemajú relevantné skúsenosti: Ak hľadáme človeka na pozíciu finančného manažéra s dĺžkou praxe minimálne 5 rokov a na túto požiadavku reagujú čerství absolventi s odôvodnením, že ich usilovnosť vykompenzuje nedostatok skúseností, mýlia sa.

2. Ignorujú kritériá prijatia uvedené v inzeráte ( jazyková úroveň, dĺžka praxe, oblasť pôsobenia) a potom sa na pozíciu technikov hlásia pedagógovia a o pozíciu manažéra kvality sa usilujú obchodní zástupcovia.

3. Nájdu sa kandidáti, ktorí priamo do zverejneného životopisu napíšu, že nie je určený pre personálne spoločnosti, čím sa oberajú o príležitosť zamestnať sa, keďže mnoho zamestnávateľov využíva práve služby personálnych spoločností pri obsadzovaní pracovných pozícií.

4. V životopise nerozvádzajú alebo vôbec neuvádzajú pracovnú náplň pri jednotlivých predchádzajúcich pracovných skúsenostiach. Iba na základe názvu pracovnej pozície je ťažké „uhádnuť“, čo všetko spadá, resp. spadalo pod kompetencie kandidáta, keďže aj pozícia s rovnakým názvom môže mať u rôznych zamestnávateľov zadefinovanú rôznu pracovnú náplň.

5. Zabudnú do zaslaného životopisu uviesť telefónne číslo alebo iný kontakt, okrem adresy trvalého bydliska, čo značným spôsobom spomaľuje komunikáciu.

6. Nevhodná fotografia je horšia ako nijaká. Poslať fotografi u z dovolenky či z oslavy s kamarátmi nie je vhodný spôsob prezentácie svojej podobizne.

7. Nesnažia sa prispôsobiť životopis pracovnej ponuke, na ktorú reagujú. Namiesto toho, aby v zasielanom životopise vyzdvihli práve tie svoje vlastnosti, schopnosti a skúsenosti, ktoré sú kľúčové pre pozíciu, o ktorú majú záujem, zašlú všeobecne napísaný životopis a často omylom priložia i súhlas so spracovaním osobných údajov určený pre iného zamestnávateľa.

Chyby pri pracovnom pohovore

Eva Slobodová, senior konzultantka poradenskej spoločnosti Amrop Hever Slovakia

8. Ešte vždy sa stáva, že na dohodnuté stretnutie príde uchádzač neskoro, neospravedlní sa a ešte niekedy ani neumožňuje rovnaké právo druhej strane – ak konzultant alebo zástupca zamestnávateľa meškajú, je netrpezlivý a okato dáva najavo svoju nespokojnosť.

9. Nedostatočná úprava zovňajšku – aj touto zdanlivo maličkosťou si uchádzači sami uberajú dôležité body. V organizáciách, ktoré vo firemnej kultúre kladú dôraz na formálnu úpravu zamestnancov, je aj tento rozmer, či už ide o ženu, alebo muža, dôležitý. Džínsy, krátke sukne, hlboké výstrihy, krikľavé nechty, to patrí na pláž, nie na pracovný pohovor.

10. Ak uchádzač v čase stretnutia očakáva súrny alebo dôležitý telefonát, mal by sa spýtať, či bude druhej strane prekážať, ak bude mať zapnutý telefón. Vo všeobecnosti však platí, že mobil by mal byť počas pohovoru vypnutý.

11. Uchádzač sa nepamätá, na aký inzerát vôbec reagoval, dokonca sa spýta, o akú pozíciu vlastne pri pohovore ide. Už toto môže byť pri vyššom počte uchádzačov prvé sito – svedčí o uchádzačovej povrchnosti. Práve táto chyba sa dnes vyskytuje častejšie – ľudia hľadajúci si prácu často reagujú na príliš veľa inzerátov a potom ani nevedia, na akom pohovore práve sú.

12. Uchádzač by mal ľahkou a pochopiteľnou formou rozprávať o svojich reálnych úspechoch, skúsenostiach, profesionálnych záujmoch a cieľoch. Častou chybou je, že nevie presne pomenovať, čo chce robiť. Pri snahe zamestnať sa neraz „za každú cenu“ často povie, že mu je jedno, čo bude robiť. Z pohľadu konzultanta sa však takéto vyjadrenie nejaví ako vhodné a neraz môže pôsobiť až kontraproduktívne. 13. Nepripravenosť odpovedať na často úplne základné otázky, ktoré sú v širokej verejnosti vďaka rôznym servisným prílohám v médiách a na internetových portáloch až notoricky známe – ide napríklad o spomínané Čo by ste chceli robiť? alebo Aká je vaša predstava o plate?.

14. Kladenie nevhodných otázok v nevhodnom čase – na pracovnom pohovore sa ešte ani nehovorilo o pracovnej náplni a zodpovednostiach a kandidát už rieši plat, benefi ty, dovolenku navyše, pracovný čas, služobné auto, telefón a pod.

15. Pasivita – uchádzač si po absolvovaní pohovoru prestane hľadať ďalšie pracovné príležitosti a stráca čas nečinnosťou a čakaním na vyjadrenie. Okrem toho sa stáva, že ak mu druhá strana na konci stretnutia povie, že sa vyjadrí do dvoch týždňov, a tento prísľub nesplní, uchádzač sa sám na výsledok neinformuje a automaticky predpokladá neúspech.

Vyjednávanie o plate

Ivana Kováčiková, Managing partner, Exact Recrutitment

16. Argumentovať platmi známych, či tým, že má uchádzač hypotéku, je nevhodné. Zamestnávateľ má záujem prijať uchádzača, ktorý mu vynaložené prostriedky vráti a poskytne spoločnosti adekvátny pracovný výkon. Finančné záväzky ani argumenty z osobného života ho nezaujímajú. Argumentovať treba skúsenosťami, znalosťami, pracovnými úspechmi a víziou obojstranne výhodnej spolupráce.

17. Otázka platu prichádza na rad, až keď sa uchádzač o prácu aj potenciálny zamestnávateľ zhodli na všetkých ostatných náležitostiach a špecifikách pracovného miesta. Je chybou vyjednávať o plate na prvom pohovore, kým potenciálny zamestnávateľ nie je presvedčený, že má o uchádzača záujem. Vhodnejšie je ponechať si „otvorené dvere“ a uviesť interval finančných očakávaní až v druhom výberovom kole, vyjednávacie možnosti sú tak väčšie.

debata chyba