„Ľudia viac cestujú, majú viac skúseností aj s prácou v zahraničí a najmä si uvedomili, že bez cudzieho jazyka sa ťažšie hľadá práca. Príchod zahraničných investorov jednoznačne podporil jazykovú gramotnosť Slovákov,“ konštatuje Vladimíra Držková, Branch Manager spoločnosti Lugera&Maklér. Aká je znalosť jazykov u uchádzačov o prácu a aké jazyky žiadajú firmy? „V súčasnosti je u kandidátov bežná znalosť dvoch cudzích jazykov na aktívnej či plynulej úrovni. Najčastejšie v kombinácii anglický a nemecký jazyk, pomerne často sa stretávame aj s kombináciou anglický a ruský alebo nemecký a ruský jazyk,“ hovorí Alexandra Lichvárová, senior manažérka v poradenskej spoločnosti Amrop Hever Slovakia.
Vedie stále angličtina
Jednotkou medzi cudzími jazykmi je angličtina. „Zamestnávatelia väčšinou vyžadujú buď anglický jazyk v kombinácii s určitou odbornosťou – napríklad účtovníctvo, alebo jazykové dvojkombinácie, kde prvým jazykom je anglický v kombinácii s nemeckým, francúzskym, španielskym a talianskym jazykom,“ vysvetľuje Janka Hogh, Recruitment Consultant spoločnosti Grafton Recruitment Slovakia.
Nie vždy je však ľahké nájsť do firmy vhodného človeka, niektoré jazyky nie sú u nás také rozšírené. „Ak nechceme ísť do extrémnych prípadov, akým môže byť napríklad čínština alebo japončina, tak náročnejšia býva identifikácia kandidátov s aktívnou znalosťou francúzskeho, talianskeho alebo španielskeho jazyka. Nie je to však preto, že by na trhu práce bolo málo kandidátov s takouto znalosťou. Často sa stáva, že ak aj nájdeme kandidáta s vhodnou jazykovou znalosťou, v jeho profile chýba relevantná skúsenosť, vzdelanie alebo nie je pre zamestnávateľa vhodný z pohľadu štruktúry osobnosti,“ vysvetlila Lichvárová. Ťažšie sa podľa Janky Hogh zháňajú aj ľudia so znalosťou severských jazykov – nórčiny, švédčiny, dánčiny, a ďalej ľudia, ktorí vedia po turecky, japonsky, portugalsky, holandsky a hebrejsky.
Kontrola musí byť
Hoci sa počet ľudí, ktorí ovládajú cudzí jazyk, zvýšil, úroveň znalosti sa kontroluje stále, personalisti sa na životopis nespoliehajú. „Často sa totiž stáva, že kandidáti majú tendenciu preceňovať úroveň svojich jazykových znalostí alebo si do životopisu uvedú nepravdivú informáciu zámerne, aby zlepšili svoj profil. Zamestnávatelia riešia overovanie jazykových znalostí uchádzačov rôznymi spôsobmi, najčastejšie využívajú možnosť viesť celý výberový pohovor s kandidátom v požadovanom cudzom jazyku, niekedy využijú aj testovaciu metódu. Všeobecne však platí, že ak sa uchádzač dokáže prezentovať v cudzom jazyku počas hodinového výberového pohovoru, zamestnávateľ ho môže považovať z hľadiska jazykovej výbavy za vhodného,“ hovorí Lichvárová zo spoločnosti Amrop Hever Slovakia.
Kontrolu považuje za dôležitú aj Vladimíra Držková z Lugera&Maklér. „Overovanie znalosti je bežné, ba priam nutné. Nie je neobvyklé vyskúšať kandidáta aj po telefóne ešte pred stretnutím, aby sme vopred vedeli, či sa úroveň znalosti napísaná v životopise zhoduje s realitou. Osobné preskúšanie preferujem skôr v druhej polovici pohovoru, keď sú už ľady prelomené a z kandidáta už väčšinou opadne počiatočná nervozita.“ Písomné testovanie sa uprednostňuje najmä vtedy, ak je potrebné zistiť špecifickú oblasť jazykovej vybavenosti, či už ide o finančnú terminológiu, IT terminológiu a podobne.
Plat bez znalosti jazyka je nižší
Majú teda ľudia, ktorí neovládajú ani jeden cudzí jazyk, vôbec šancu nájsť si prácu? „Samozrejme, že šancu majú. No nevýhodou takýchto uchádzačov je, že záujemcov o takéto pozície je podstatne viac, keďže ľudia, ktorí ovládajú nejaký cudzí jazyk, sú na Slovensku stále v menšine,“ hovorí Držková. Ako dodáva Lichvárová, nemožno očakávať, že človek, ktorý sa nedohovorí v nijakom cudzom jazyku, získa prácu na pozícii, na ktorej treba denne komunikovať v písomnej aj ústnej podobe so zahraničím.
„Šancu získať prácu má aj zamestnanec, ktorý nedisponuje znalosťou žiadneho cudzieho jazyka, ale má to vplyv na výšku jeho finančného ohodnotenia, ktoré je väčšinou o niečo nižšie. Ak ovláda prácu s počítačom, má príležitosť zamestnať sa v zákazníckych centrách, na administratívnych pozíciách, vo výrobných podnikoch, v štátnej správe alebo v menších spoločnostiach, ktorých oblasť pôsobenia nie je zameraná na zahraničie a komunikácia so zahraničím nie je potrebná,“ uzatvára Janka Hogh.