Trnava priťahuje ľudí z celého Slovenska

Maďarčina, východniarčina, ale aj pre Trnavu netypická ľubozvučná slovenčina sa ozýva z izieb robotníckych ubytovní na Zelenečskej ulici v Trnave.

07.09.2009 07:39
tehla, murár, stavebníctvo, malta, stavba Foto:
Ilustračné foto
debata

Aj keď chlapi v montérkach hovoria rôznymi nárečiami, na otázku, čo ich do tohto mesta priviedlo, odpovedajú rovnako – robota. Ani kríza nezastavila rozostavané stavby bizniscentra, hotela, polyfunkčných budov či bytových domov. Práce pre stavbárske profesie je tu stále dosť.

Východniar Slavomír Hricišin hovorí, že v okrese Sabinov, odkiaľ pochádza, roboty jednoducho niet. A tak ide vždy tam, kde potrebujú odborníka na montáž antikorových potrubí.

Pochodil už celé Slovensko, robil aj v Čechách a dva roky v Slovinsku. V Polome, odkiaľ pochádza, nie je jediný. „U nás vlastne všetci chlapi chodia robiť do zahraničia alebo na turnusy mimo domu,“ hovorí.

Desať dní tvrdo robí, potom ide na štyri dni domov. A takto stále dokola. Zarobiť sa dá, ale… „Mesačne robím aj 240–250 hodín, pretože robím dvanástky. Prišiel som sem robiť a zarobiť,“ vysvetľuje, prečo odmieta pracovať len osem hodín denne. „A čo by som tu robil zvyšok dňa, ležal na posteli v ubytovni? Alebo chodil po meste a míňal, čo som zarobil? Ja som osmičky nikdy ani nerobil,“ vysvetľuje. Dvanásťhodinové zmeny majú veľkú výhodu, že chlapi nemajú kedy peniaze ani míňať. Večer uťahaní z roboty stihnú akurát nejaké pivo a ide sa spať.

Hricišin si za dvanásť rokov putovania po montážach na tento štýl života už zvykol. „Ani si neviem predstaviť, že by som niekde blízko domu išiel na siedmu do roboty a o tretej poobede by som skončil,“ priznáva. Úvahy o tom, či by sa predsa len neusadil doma, ak by sa tam nejaká robota našla, odmieta. „Robota by sa možno aj našla, ale za čo? Za desaťtisíc? Ďakujem pekne,“ skonštatuje.

debata chyba