Podľa neho by sa vďaka tomu podarilo udržať časť pracovných miest, a to hlavne v textilnom, či v obuvníckom priemysle. „Inštitút minimálnej mzdy v čase krízy bráni prijímaniu nových zamestnancov,“ povedal. Ako ďalej tvrdí, zákon o minimálnej mzde narušuje rovnováhu medzi ponukou práce a dopytom po nej.
„Zvlášť v tomto čase by nemala byť minimálna mzda daná zákonom, ale mala by byť výsledkom rokovania medzi zamestnancom a zamestnávateľom,“ skonštatoval Mihál.
Mimoparlamentná strana tiež žiada v Zákonníku práce predĺžiť skúšobnú dobu zo súčasných najviac troch mesiacov na šesť mesiacov a dočasne umožniť reťazenie pracovných pomerov na určitý čas.
„V dlhšom čase si môže zamestnávateľ vyskúšať nového zamestnanca a počas skúšobnej doby nie sú dané tvrdé podmienky ako pri prípadnom prepustení zamestnanca,“ povedal Mihál. Podľa návrhu SaS by sa tiež mali zmeniť ustanovenia o nároku na odstupné a výpovednú dobu. Výšku odstupného a dĺžku výpovednej doby by strana odstupňovala v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa.
Zmeny tiež strana navrhuje v oblasti hmotnej núdze. Pri posudzovaní nároku na dávky v hmotnej núdzi by sa podľa Mihála mala brať do úvahy len polovica príjmu občana zo zamestnania, čím by sa odstránila motivácia nepracovať. Ďalším návrhom chce SaS zvýšiť hranicu príjmu, ktorý môže poberať uchádzač o zamestnanie, na 100 % sumy životného minima, teda na 185 eur. V súčasnosti môže uchádzač o zamestnanie evidovaný na úrade práce zarobiť najviac približne 120 eur, inak stratí nárok na dávku v nezamestnanosti. Osobám na rodičovskej dovolenke by mal pomôcť návrh strany SaS umožniť zárobkovú činnosť aj popri poberaní rodičovského príspevku.
Pre samostatne zárobkovo činné osoby SaS požaduje zrušenie minimálneho vymeriavacieho základu pri platení odvodov na sociálne poistenie. Podľa Mihála by sa tiež mali zrušiť výnimky pri platení odvodov na sociálne poistenie, znížiť sadzba poistného zamestnávateľa do rezervného fondu solidarity zo súčasných 4,75 % na 2 % z hrubých miezd zamestnancov a zrušiť odvod zamestnávateľa do garančného fondu. Odvody zamestnávateľa by tak podľa podpredsedu SaS klesli o tri percentuálne body. „Pri súčasnom odstránení výnimiek pri platení odvodov sa zachová suma vybratých odvodov,“ dodal Mihál. Úlohu garančného fondu v systéme sociálneho poistenia by prevzal rezervný fond solidarity.
Zvyšovanie minimálnej mzdy v budúcom roku odmietajú zamestnávatelia ako aj ďalší zástupcovia podnikateľov. Tvrdia totiž, že by to znamenalo ďalšie prepúšťanie, čo by ešte viac v čase krízy zhoršilo situáciu na trhu práce. Premiér Robert Fico sa však vyjadril, že zvyšovanie minimálnej mzdy by podľa neho prepúšťanie znamenať nemalo. „Minimálnu mzdu poberá niečo viac ako 1 % ľudí, tak nech mi niekto nerozpráva, že keď zvýšime minimálnu mzdu z 8 900 Sk o 8 %, že to bude znamenať krach slovenskej ekonomiky. Veď je to úplný nezmysel,“ povedal po septembrovom summite Európskej rady v Bruseli.
Vláda sa tak so zamestnávateľmi a odborármi na miere zvýšenia minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka nedohodla ani na minulotýždňovom pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR. Kým odborári požadujú zvýšenie minimálnej mzdy o 8,1 % na 319,5 eura, zamestnávatelia trvajú na zachovaní jej súčasnej úrovne 295,5 eura.
Ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová uviedla, že na rokovanie vlády predloží v súlade so zákonom o minimálnej mzde návrh na zvýšenie najnižších miezd o 8,1 % na 319,5 eura. Vláda však podľa nej môže schváliť aj inú novú sumu minimálnej mzdy. Ak by podľa Tomanovej premiér Robert Fico prišiel s nárastom minimálnej mzdy o 4 %, rezort práce a sociálnych vecí s tým bude súhlasiť.