Vysokoškoláci boli počas uplynulých mesiacov jedinou vrstvou obyvateľstva, ktorej zamestnanosť počas krízy rástla, celkovo o tri percentá v celej EÚ a o 2,6 percenta v eurozóne.
O prácu prichádzali najmä ľudia so základným vzdelaním a v menšom rozsahu aj ľudia so stredoškolským vzdelaním. Zamestnanosť obyvateľov únie so základným vzdelaním sa v čase ekonomickej recesie znížila o takmer päť percent a v prípade obyvateľov eurozóny dokonca o 5,4 percenta. V prípade stredoškolsky vzdelaných ľudí bol prepad 2,6-percentný v EÚ a 1,6-percentný v eurozóne.
Výrazne rozdiely boli aj na Slovensku. V období od druhého štvrťroku 2088 do druhého štvrťroku 2009 klesla zamestnanosť ľudí so základným vzdelaním o 14,4 percenta a stredoškolákov o dve percentá. Opačný trend bol u vysokošolákov, ich zamestnanosť na Slovensku stúpla o 6,5 percenta.
Celkovo sa zamestnanosť v únii prepadla o 1,9 percenta, v eurozóne o 1,8 percenta. Podľa Eurostatu mohol byť prepad ďaleko vyšší, ale podarilo sa ho zmierniť vďaka obmedzeniu pracovných hodín a prechodom niektorých zamestnancov na čiastočný úväzok.