Roboty niet, platy rastú už len úradníkom

Viac ako pol roka prezerá vyštudovaná ekonómka Natália Fábryová z Topoľčian každý deň inzeráty, posiela životopisy a chodí po pohovoroch. Hoci na bratislavskej Ekonomickej univerzite doštudovala už v máji, doteraz sa jej nepodarilo nájsť si zamestnanie.

04.12.2009 10:38
Práca, počítač, zamestnanie, internet Foto:
Ilustračné foto
debata

Za prácou je pritom ochotná prísť do Bratislavy či Nitry. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu bolo bez práce v treťom štvrťroku už takmer 340–tisíc ľudí. Voľných však bolo len vyše 16–tisíc miest.

„V Topoľčanoch sú takmer nulové možnosti, končí Topvar aj ďalšie firmy. Preto si pozerám ponuky v hlavnom meste či v Nitre. Zaujímala by ma práca v cestovnom ruchu alebo v medzinárodnej firme, zatiaľ som však nemala šťastie,“ skonštatovala mladá ekonómka. Od októbra si na úrade práce začala vybavovať aspoň absolventskú prax a dúfa, že na ňu nastúpi od januára.

Práve medzi najmladšími ročníkmi, vo veku 15 až 24 rokov, nezamestnanosť v treťom štvrťroku v porovnaní s vlaňajšou jeseňou najviac stúpla. V radoch ľudí bez práce bolo absolventov stredných a vysokých škôl o vyše 50 percent viac ako pred rokom, vyše 77–tisíc.

„Situácia na trhu práce sa stále zhoršuje. Kým ešte na konci roku 2008 bola miera nezamestnanosti iba 8,7 percenta, v treťom štvrťroku tohto roka sa vyšplhala na 12,5 percenta,“ upozornil Marek Gábriš, ekonóm ČSOB. Bez práce je teda zhruba o stotisíc ľudí viac a nezamestnanosť je najvyššia za posledné tri roky. „Obrat na trhu práce by mohol prísť v druhej polovici budúceho roka,“ odhadol Gábriš.

Hoci roboty je málo, platy na Slovensku napriek kríze naďalej rastú. Priemerná mesačná mzda sa v treťom štvrťroku podľa štatistikov zvýšila o 2,5 percenta na 722,5 eura (21 766 korún). Reálne v pluse sú však platy v krajine už len vďaka výplatám v štátnej sfére. V priemysle, ktorý zamestnáva viac ako štvrtinu pracujúcich, platy spadli o 0,4 percenta, na necelých 741 eur.

„Na nárast platov sčasti vplývalo aj bežné štatistické skreslenie. V ekonomike ubúdajú najmä zamestnanci s najnižšími príjmami, ktorí prišli o prácu v závodoch či pri pásovej výrobe. A preto pri určovaní priemeru ubúdajú najmä nízke čísla, čo môže spôsobiť, že celkový priemer vzrastie,“ skonštatoval Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank.

Najviac, o vyše desatiny, vyskočili mzdy v oblasti administratívnych služieb. Viac tak zarobili ľudia zamestnaní v prenájme, lízingu, sprostredkovaní práce či cestovných agentúrach alebo bezpečnostných službách.

Spomedzi krajov sa v treťom štvrťroku podľa Ivana Chrappu zo Štatistického úradu najhoršie darilo Košiciam a okoliu. Platy sa v metropole východu prepadli v priemysle aj stavebníctve. Za deväť mesiacov tohto roka sa pritom priemerná výplata, okrem Bratislavského a Trnavského kraja, nikde nedostala cez 664 eur, teda 20–tisíc korún. V štyroch regiónoch sa pritom zárobky reálne, teda po zohľadnení rastu cien, medziročne stenčili.

Za celých deväť mesiacov roka skončil najhoršie Trenčiansky kraj, kde výplaty medziročne spadli o vyše percenta. „Keď však do tohto regiónu príde investor, prinesie prácu a situácia sa môže zlepšiť. Otázka však znie, koľko roboty dá manuálne pracujúcim s nižšími príjmami a koľko bude manažérov či ľudí s vyššou pridanou hodnotou, ktorí zarobia viac,“ dodal Chrappa.

debata chyba