Nezamestnaní si musia pomôcť sami

Aké nástrahy striehnu na ľudí, ktorí stratili zamestnanie? Na Slovensku je dnes vyše 396-tisíc nezamestnaných a každý mesiac sa prídu zaregistrovať tisíce ďalších. Niektorí nevedia, či majú nárok na podporu, iní sa vlastnou vinou pripravia o to, na čo majú právo. Ďalšie problémy nastávajú, keď si začnú hľadať prácu. Čoho by sa teda mali vyvarovať a na čo si dať pozor?

03.04.2010 23:46
Úrad v práce v Bratislave Foto:
Úrad v práce v Bratislave.
debata

Ak chce nezamestnaný človek poberať podporu, mal by sa na úrad práce vybrať čo najskôr. Žiadosť o zaradenie do evidencie síce stačí podať do siedmich dní od skončenia pracovného pomeru, no za každý stratený deň je podpora nižšia.

„Na úrad práce som zašiel až na tretí deň,“ vysvetľuje nezamestnaný Tomáš Fabián. „Odstál som si rad, a keď som sa chcel zaevidovať, dali mi vyplniť nejaké formuláre, pre ktoré mi chýbali údaje. Tak som šiel domov a vrátil sa až na ďalší deň. Potom som však zistil, že podpora sa platí podľa počtu dní. A to od dátumu zaevidovania. Tým som sa v prvom mesiaci pripravil o peniaze za tri dni, čo u mňa bolo až 60 eur.“

Uchádzač o zamestnanie by mal presne vedieť, čo bude pri zaregistrovaní na úrade práce potrebovať. Zápočtový list netreba, ten možno predložiť aj dodatočne. Stačí prísť s občianskym preukazom a potvrdením s dátumom skončenia zamestnania. Dobré však je mať pre vlastnú potrebu aj životopis, resp. poznať presné údaje o minulých zamestnaniach, aby uchádzač mohol hneď na mieste vyplniť formulár a nemusel zbytočne behať domov a späť. Ak má nárok na podporu, vybaviť si ju musí v Sociálnej poisťovni, kde treba vydokladovať hrubú mzdu za tri posledné odpracované roky, resp. to, že si platil poistné v nezamestnanosti.

Podpora sa nezamestnaným vypláca šesť mesiacov, potom môže neúspešný uchádzač požiadať o sociálne dávky vo výške 60,50 eura. Počas evidencie na úrade práce uhrádza štát za nezamestnaného zdravotné poistenie. Nezamestnaný, ktorého eviduje úrad, si popri podpore môže i privyrobiť, ale len do 136,38 eura mesačne. Vyžaduje sa tiež, aby si „aktívne hľadal prácu“. Preto musí pri pravidelných návštevách na úrade (raz za mesiac) predložiť potvrdenie, že sa aspoň u jedného zamestnávateľa uchádzal o prácu.

V praxi však ide o číru formalitu, keďže zohnať taký doklad nie je vôbec problém. Už aj firmy si na také „pečiatkovanie“ zvykli a nerobia s tým ťažkosti. Stačí aj to, keď uchádzač na úrade práce namiesto potvrdenia ukáže vytlačený e-mail so žiadosťou o zamestnanie a odpoveď zamestnávateľa s viditeľným dátumom.

Veľa ľudí sa domnieva, že zamestnanie im má hľadať úrad práce. Aj keď sa stáva, že úrad niekoho pošle k určitým zamestnávateľom, aby skúsili šťastie, všeobecne platí, že si človek musí pomôcť sám. Úrady práce sú totiž zahltené prívalom nezamestnaných a majú čo robiť, aby stíhali bežnú agendu.

Veľké nádeje netreba vkladať ani do rôznych podujatí a burzy práce. Ponuka pracovných miest tam nebýva pestrá. Často sa venujú len veciam, ktoré sú pre väčšinu nezamestnaných dávno známe – napríklad ako sa správne píše motivačný list a životopis, prípadne sa tam konajú rozličné prednášky a školenia, ako sa správať na pracovnom pohovore.

V prípade, že si chce nezamestnaný skutočne rýchlo nájsť prácu, musí iniciatívu zobrať do vlastných rúk. Vypisovať e-maily so žiadosťami, osobne sa pýtať u zamestnávateľov, chodiť na pohovory, no predovšetkým – nevzdávať to. A to ani vtedy, ak mu na e-maily nebude nik odpovedať alebo keď sa nedočká pozvania na pohovor. Dnes je totiž bežné, že uchádzač o prácu napíše aj 20–30 žiadostí o zamestnanie a neuspeje. Inému sa to však podarí možno už na prvý raz.

debata chyba