Očakáva sa, že priemysel výrazne potiahne mzdy v celej krajine, ktoré v marci priemerne dosahovali 725 eur. Plat poberá takmer 2,3 milióna Slovákov.
Za pracujúcimi v príjmoch začína zaostávať druhá najpočetnejšia skupina Slovákov – dôchodcovia, ktorých je takmer 1,3 milióna. Ich priemerný príjem sa tento rok oproti vlaňajšku zdvihol asi o tri percentá (12 eur), keď starobný dôchodca dostáva aktuálne priemerne mesačne asi 352 eur.
(kliknutím zväčšíte)
Rozdiel medzi nižším priemerným mesačným príjmom dôchodcu a vyššou hrubou mzdou priemerného pracujúceho by mal na konci tohto roka dosahovať asi 420 eur, kým pred piatimi rokmi to bolo ešte okolo 320 eur. Podľa analytikov sa však nedá povedať, že sa dôchodcom oproti zamestnancom zhoršuje aj životná úroveň.
„Zo mzdy sa platia dane a odvody. Z dôchodkov sa neplatia žiadne platby, čo, mimochodom, nie je štandard. V mnohých krajinách sa aj z dôchodkov platia dane. Zamestnaný človek navyše financuje náklady bývania rodiny, výchovy detí, dôchodca zvyčajne nie,“ hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií.
Analytici zároveň upozorňujú, že podiel bežného dôchodku na priemernej mzde sa za posledné roky výrazne nezmenil. „Dôchodky zostali na úrovni asi 45 percent v pomere k mzdám. Udržateľnosť tohto percenta však v budúcnosti bude pod tlakom zlého demografického vývoja,“ dodáva analytik ING Bank Eduard Hagara.
Minulá vláda plánovala dôchodky od januára 2011 zvyšovať o ďalšie tri percentá. Súčasný kabinet v tom však zatiaľ nemá jasno a je možné, že penzie sa budú od januára dvíhať len o jednopercentnú očakávanú infláciu a pri ich výpočte sa viac už nebude zohľadňovať ani tohtoročný rýchly rast platov. Ďurana to považuje za správny smer.
„Zvyšovanie priznaných dôchodkov by malo v čase reflektovať len rast cenovej hladiny. Aby si dôchodca mohol kúpiť to čo rok predtým. Argumenty, prečo by dôchodcom mala rásť aj životná úroveň, keď už sú neproduktívni, sa hľadajú ťažko,“ myslí si Ďurana.
Dôchodcovia boli v minulosti považovaní za silnú príjmovú skupinu. Penzisti v rámci rodiny často finančne dotovali aj pracujúcich príbuzných, čo sa však postupne zmenilo. Odborníci navyše upozorňujú, že v budúcnosti nemusí byť dosť peňazí ani na to, aby sa súčasné dôchodky udržali.
Jedným z faktorov, ktorý zlý stav v dôchodkoch prehĺbil, je kríza. Zamestnaných ľudí ubudlo a spolu s nimi klesli aj príjmy Sociálnej poisťovne. Ešte roku 2008 pracovalo na tisíc dôchodcov asi 1 900 zamestnancov a tento rok je to už len asi 1 780 pracovníkov. Stav sa podľa Ďuranu ešte zhorší.
„Demografický nepomer sa naplno prejaví v roku 2020, keď začnú do dôchodku odchádzať silné ročníky a na trh práce bude prichádzať príliš málo absolventov – deti rodičov, ktorí zakladali rodiny v 90. rokoch a mali priemerne jedno až dve deti,“ dodáva Ďurana.
Riešenie je podľa neho vo zvyšovaní veku odchodu do dôchodku, ktorý je teraz stanovený na 62 rokov. Súčasná vláda to však odmieta. „Podľa našich prepočtov ak nemá byť znižovaný priemerný dôchodok, bude potrebné zvýšiť vek odchodu na 65 rokov v priebehu nasledujúceho volebného obdobia,“ hovorí Ďurana.
Rastú platy a dôchodky dostatočne?
Monika Matejíčková, Bratislava
Pracujem v službách a som zamestnaná iba rok, zvyšovanie platu preto oproti minulému roku zatiaľ nepociťujem. Vo všeobecnosti si však myslím, že príjmy ľudí často nie sú dostatočné a mohli by sa zvyšovať viac. Napríklad človeku, ktorý má hrubý plat 500 eur, čo je málo, by mohla mzda vzrásť napríklad o 200 eur.
Anton Bystriansky, Bratislava
Som štyri roky dôchodca a pokiaľ sa dôchodky zvyšujú len o mieru inflácie, je to málo. Mohli by sa zvyšovať viac, napríklad o 4 alebo 5 percent. Súčasné zvyšovanie o 3 percentá je nedostatočné.
Gabriela Otrískalová, Dunajská Lužná
V decembri minulého roka som menila prácu a plat sa mi skôr znížil. Som zamestnaná v službách, určite si myslím, že zárobky ľudí by mali rásť viac. V súčasnosti napríklad odo mňa zamestnávateľ očakáva viac výsledkov, pracujem v nadčasoch. Preto by som prijala aj vyšší plat.