Vyplýva to z najnovších údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorého bola v auguste priemerná dĺžka evidencie ľudí na úradoch práce 13,6 mesiaca.
Človek, ktorý je bez práce viac ako rok, sa pritom už považuje za dlhodobo nezamestnaného. V počte takýchto ľudí je Slovensko na prvom mieste spomedzi krajín Európy. Podľa údajov Eurostatu má totiž Slovensko už za minulý rok až 7,52–percentný podiel dlhodobo nezamestnaných na počte aktívnych obyvateľov.
„Pre podniky a firmy začínajú byť dlhodobo nezamestnaní zaujímaví, až keď sa vyčerpajú ľudia, ktorí sú bez práce krátkodobo,“ zhodnotil Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Aby sa dostali zo začarovaného kruhu a podarilo sa im nájsť prácu, musela by sa podľa neho výraznejšie naštartovať ekonomika a prijímanie nových ľudí.
Celková nezamestnanosť totiž v auguste klesala, no v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom to bolo mierne. V ôsmom mesiaci tohto roka bolo na Slovensku bez práce vyše 370–tisíc ľudí, čo je oproti júlu menej takmer o 5–tisíc. Nezamestnanosť tak dosiahla úroveň 13,79 percenta. Podľa odborníkov bol však pokles Slovákov bez práce spôsobený najmä zamestnávaním na sezónne práce v poľnohospodárstve. „Po očistení od sezónnych vplyvov však nezamestnanosť stagnovala,“ dodal Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank. Firmy sú totiž podľa jeho slov opäť opatrné v prijímaní nových ľudí. „Niektoré podniky sa síce pomerne skoro vrátili výrobou na predkrízovú úroveň, vyhliadky na nárast objednávok však už nie sú také optimistické, ako boli na prvý polrok. Firma v neistote nie je ochotná naberať nových ľudí,“ vysvetlil Dereník.
Začali však rásť platy, mnohé firmy si preto radšej lepšie zaplatili súčasných zamestnancov, než aby prijímali nových. „Kľúčovým faktorom pre nasledujúce mesiace bude najmä vývoj nových objednávok v priemysle. Pri ich pozitívnom smere by sa nezamestnanosť mohla znovu posunúť mierne nižšie, pôjde však len o minimálny pokles,“ odhadol Dereník. Koniec roka tak bude podľa neho tradične spojený so sezónnym nárastom ľudí bez práce.