Ministerstvo financií pritom očakáva, že by reálne, po odrátaní rastu cien, mali v tomto roku mzdy stúpnuť o 0,2 percenta. Podľa odborníkov si na to ľudia ešte niekoľko mesiacov počkajú.
Kým počas vlaňajšej jari dostal priemerný Slovák každý mesiac na účet 725 eur, v tomto roku mu pribudli necelé tri percentá navyše. Ak vlani celú výplatu minul na jedlo či bývanie, v tomto roku si musel za rovnaké tovary a služby priplatiť ešte dve eurá navyše. Reálna mzda tak ľuďom klesla o 0,4 percenta.
„Aj v nasledujúcich štvrťrokoch inflácia porastie rýchlejšie ako nominálne mzdy. Maximálne to bude na hrane, teda že rast cien v obchodoch bude porovnateľný s rastom nominálnych platov,“ konštatoval Eduard Hagara, analytik ING Bank.
Najväčší slovenskí zamestnávatelia však tvrdia, že platy buď dvíhali, alebo sa k tomu v najbližšom čase zaviazali. „Tarifné mzdy sa vo Volkswagene zvýšili od apríla tohto roka o 4,6 percenta. Súčasne v septembri bude zamestnancom vyplatená jednorazová platba vo výške 225 eur,“ povedal Vladimír Machalík, hovorca spoločnosti.
Aby sa žilo ľahšie väčšine ľudí, museli by začať rýchlejšie ubúdať rady nezamestnaných, ktorých bolo v prvom štvrťroku oproti vlaňajšku o takmer osem percent menej, vyše 375-tisíc. Napriek poklesu je to podľa odborníkov stále veľa.
„Na to, aby na Slovensku rástli platy rýchlejšie, bude potrebné výraznejšie oživenie na trhu práce. Súčasné vysoké čísla nezamestnanosti nedávajú predpoklady pre rýchlejší rast platov a ani pre vyjednávanie lepších platových podmienok zamestnancami,“ vysvetlila Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Napriek klesajúcim reálnym platom sa zvýšila produktivita práce o percento. „Produktivita sa nezvyšuje len cez efektívnejšiu prácu, ale aj zefektívňovaním výroby cez dovoz technológií alebo vedomostí,“ spresnil Hagara. V praxi firma na rovnakú prácu často potrebuje menej ľudí ako pred rokmi.
Pred krízou podľa neho produktivita na Slovensku rástla až o štyri percentá, v najbližších rokoch by sa firmy a ľudia mali priblížiť nanajvýš k trom percentám.
Rýchlejší rast produktivity ako platov môže v konečnom dôsledku podľa odborníkov pomôcť. „Nejde o nezvyčajný jav, keď produktivita práce rastie rýchlejšie ako cena práce a vďaka tomu dokonca krajina môže získavať na konkurencieschopnosti,“ dodala Sadovská.