Odborári chcú ľudí presvedčiť, aby sa začali brániť. Ak budú chcieť, nevylučujú ani nátlakové akcie, protesty či štrajky.
Práve o rizikách chcú odborári informovať svojich členov, pripravujú letákovú informačnú kampaň. „Pokúsime sa presvedčiť ľudí, aby sa začali brániť,“ vyhlásil Machyna. Ak pritom podľa neho budú chcieť, nevylučujú ani nátlakové akcie, protesty či štrajky.
Zástupcovia zamestnancov tvrdia, že vláda dala ľuďom reformou do rúk „lízanku“, z vrecák im však zároveň vyťahuje desiatky eur. Machyna upozornil, že klesajú odvody do Sociálnej poisťovne ako aj zdravotných poisťovní, výrazne však rastie daň z príjmu. Dôsledkom bude podľa neho pokles dôchodkov a menej peňazí v zdravotníctve. Ich nedostatok má vykrývať štát cez platbu za svojich poistencov, odborári sa však obávajú skôr zúženia rozsahu služieb a zavádzania poplatkov.
„My chápeme, že je problém s financiami, ale že sa všetko rieši na úkor zamestnancov – sme proti,“ uviedol Machyna. Odborári by podľa neho privítali skôr iné opatrenia, ako napríklad zavedenie dane z dividend. Zástupcovia zamestnancov obvinili vládu, že nemá žiadnu víziu. „Jediné, čo vie pán Mikloš, je šetriť,“ odkázal kabinetu Machyna. Podľa neho vláda, ktorá ľuďom nič nedáva, by nemala mať právo, im ani nič brať.
Odborári upozornili na viaceré riziká reformy. Podľa nich je problematický už úvodný prepočet aktuálnej na superhrubú mzdu. Taktiež poukazujú, že ani jedna z krajín Európskej únie nemá taký systém, v ktorom by zamestnávatelia neplatili žiadne odvody za zamestnancov. Obávajú sa taktiež, že pri prechode na superhrubú mzdy sa im bude ťažšie vyjednávať zvýšenie platov, percentuálne totiž bude musieť superhrubá mzda stúpnuť výraznejšie, aby sa rast prejavil v čistej mzde.
Legislatívnu podobu reformy daní a odvodov odklepla vláda minulý týždeň. Podľa kabinetom schváleného návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti sa má základom pre výpočet daní a odvodov od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní.
Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Sadzba vo výške 13 % pre SZČO pritom nemá zahŕňať povinné nemocenské poistenie. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne.