Kríza vezme z výplat dvadsať eur mesačne

Na výraznejší rast platov budú ľudia na budúci rok čakať márne. Zhodujú sa na tom analytici aj štát. Ministerstvo financií počítalo ešte v lete s tým, že tohtoročná priemerná mzda v hospodárstve stúpne z vyše 790 eur na budúcoročných 840 eur. Pre nižší ekonomický rast sa však odhady najnovšie znížili na 818 eur.

04.11.2011 12:00
Euro, peniaze, mzda, plat Foto:
Ilustračné foto
debata (8)

Platy by tak stúpli o 3,4 percenta, čím by ľuďom len mierne pokryli nárast cien, ktorý sa odhaduje na 2,6 percenta.

Štát pre krízu počíta aj s tým, že ľudia stratia prácu. Rady nezamestnaných sa majú na budúci rok rozšíriť o viac ako 20-tisíc ľudí, čím by sa nezamestnanosť vyšplhala z tohtoročných 13 percent na 13,5 percenta.

„Negatívny vplyv na životnú úroveň Slovákov bude mať skôr prepúšťanie ako znižovanie ponúkanej mzdy. Očakávať sa dá pokles finančných benefi tov vyplácaných ako odmeny, ktorý môže zasiahnuť všetky sektory hospodárstva, keďže sa predpokladá aj zhoršenie finančných výsledkov spoločností,“ povedal Luboš Sirota, šéf personálnej spoločnosti Trenkwalder.

Na pomalší rast ekonomík včera prekvapivo zareagovala aj Európska centrálna banka, ktorá znížila základnú úrokovú sadzbu. Úvery by tak mohli zlacnieť, aby mohli firmy investíciami čeliť kríze. Donedávna centrálna banka úvery, naopak, zdražovala, čím sa snažila znížiť množstvo peňazí v obehu, aby sa zmiernil rast cien.

Dlhová kríza je však aktuálne najväčší problém, ktorý môže vyústiť až do recesie. Na Slovensku preto začínajú byť firmy opatrnejšie nielen pri prijímaní nových zamestnancov, ale aj pri dvíhaní ich miezd.

„Sektor finančných služieb môže byť negatívne ovplyvnený dlhovou krízou a jej prípadným vplyvom na banky. Spomalenie rastu miezd očakávame aj v priemyselnej výrobe,“ dodal Sirota. Podľa odborníkov je zatiaľ málo pravdepodobné, že by celé budúcoročné zvyšovanie platov ľuďom pohltilo zdražovanie. „Pokles reálnych miezd je možný v prípade, ak by infl ácia rástla výrazne rýchlejšie,“ konštatoval Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank.

„Predpokladáme, že budúci rok budú ceny potravín rásť výrazne pomalšie ako tento rok a nižšie ceny ropy by mali viesť k poklesu cien pohonných látok,“ doplnil Eduard Hagara, hlavný analytik ING Bank.

Okrem toho na pomalší rast cien tlačia aj obavy ľudí z príchodu novej recesie, keď spotrebitelia menej míňajú. „Ochladenie spotrebiteľského dopytu, ale aj ochladenie dopytu po úveroch vedie v období hospodárskeho spomalenia k zníženiu infl ačných tlakov,“ povedal Vladimír Vaňo, analytik Volksbank.

Pomalšie zvyšovanie platov bolo rovnako súčasťou príchodu prvej krízy v roku 2009. Okrem peňaženiek zamestnancov sa však odzrkadlilo aj na masívnom raste nezamestnanosti.

Podobný scenár by sa však podľa analytikov nemusel opakovať, keďže slovenská ekonomika by mala v roku 2012 rásť o 1,6 percenta, kým takmer pred tromi rokmi saprepadla päť percent do mínusu. Podľa Vaňa okrem toho firmy zoptimalizovali svoje náklady počas prvej krízy, pričom vlani nezačali s výrazným naberaním zamestnancov.

„Na strane nákladov sú už relatívne lepšie pripravené na hrozbu hospodárskeho spomalenia. Nárast nezamestnanosti preto nemusí byť až taký výrazný, ako na prelome rokov 2008 a 2009,“ spresnil Vaňo.

Prvé náznaky v oblasti zvyšovania nezamestnanosti sú viditeľné už v súčasnosti. „Negatívny vývoj sme začali pozorovať už začiatkom leta, keď sa začali prehlbovať obavy z návratu hospodárskej krízy pod vplyvom dlhových problémov eurozóny. V budúcom roku tak očakávame stagnáciu celého pracovného trhu, výraznejšie znižovanie nezamestnanosti je nereálne,“ doplnil Sirota.

Zatiaľ by sa však kríza nemusela dotknúť automobiliek, ťahúňov slovenského priemyslu. „Relatívne dobre je na tom ešte automobilový priemysel, ktorému pomáha napríklad štart projektu UP vo Volkswagene. No ani vyhliadky tohto sektora nie sú pre budúci rok jednoznačne pozitívne,“ hovorí Sirota.

8 debata chyba