Kľúčové odvetvie dáva priamo a nepriamo prácu až pre vyše 200-tisíc ľudí. Teda nielen pre zhruba 60-tisíc ľudí v troch automobilkách a priamych dodávateľských závodoch, ale aj pre ďalších asi 140-tisíc ľudí v rôznych profesiách, ktoré na seba sektor výroby áut počas 20-ročnej histórie v ére samostatnosti naviazal.
Ekonomická univerzita v Bratislave vyčíslila, že zhruba 82-tisíc ľudí vyrába napríklad textil, kovy či menšie súčiastky, ktoré potrebujú aj dodávatelia automobiliek. Ľudia v odvetví poberajú nadštandardné mzdy, cez ktoré podporujú rôzne sféry obchodu či služieb a nepriamo tak prispievajú k práci pre ďalších asi 59-tisíc ľudí.
„V roku 2012 tvorili príjmy domácnosti generované automobilovým priemyslom takmer štyri miliardy eur, čo je takmer desaťpercentný podiel na celkovej spotrebe slovenských domácností,“ hovorí Mikuláš Luptáčik z Katedry hospodárskej politiky EU v Bratislave.
Tieto údaje dávajú nový rozmer do aktuálnej diskusie, či Slovensko nie je príliš naviazané na automobilky. Ekonomický rast krajiny sa tento rok znižuje najmä pre krízu v eurozóne, s ktorou klesá aj predaj áut. Ekonomika je s automobilkami extrémne otvorená, ale na druhej strane odvetvie z dlhoročného pohľadu drží nad vodou slovenský export, priemysel a teraz sa ukázalo, že aj zamestnanosť. Odvetvie výroby áut generuje asi 9 percent z celkovej zamestnanosti na Slovensku, ktorá predstavuje 2,33 milióna pracujúcich.
Tím ľudí na univerzite pracoval na štúdii mapujúcej význam automobilového priemyslu pre slovenskú ekonomiku viac ako rok. „Tieto čísla potvrdzujú, že pred dvadsiatimi rokmi bolo správne, začať sa orientovať na automobilový priemysel,“ povedal čestný prezident Zväzu automobilového priemyslu na Slovensku Jozef Uhrík. Slovensko totiž po páde komunizmu prišlo o svoje východné trhy, čo znamenalo koniec väčšej časti ťažkého priemyslu orientovaného hlavne na výrobu zbraní.
„O prácu vtedy prišlo veľa kvalifikovaných strojárov, ktorí častokrát našli uplatnenie v automobilovom priemysle. Ak by sme sa teda vtedy orientovali na iný priemysel, štát by musel tiež počítať s nákladmi na preškoľovanie týchto odborníkov, čo by bolo zbytočne drahé a nemuselo viesť k želanému efektu,“ dodal Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Typickým príkladom je mesto Martin, kde pred rokom 1989 Závody ťažkého strojárstva vyrábali tanky a dnes v ňom Volkswagen Slovakia pripravuje prevodovky do svojich automobilov. Po nástupe demokracie tak Slovensko šikovne využilo plány západných automobiliek presúvať svoju výrobu do strednej a východnej Európy. Viac ako dvadsať rokov výroby automobilov prinieslo aj mnohé paradoxy. Kým v minulosti lákalo Slovensko zahraničných investorov na dostatok odborníkov, kvalitné školstvo napojené na prax, tak v aktuálnom roku 2013, keď sa počíta s výrobou viac ako 930-tisíc automobilov, nemajú automobilky dostatok odborníkov a stredné školy sa o prax svojich žiakov zaujímajú len minimálne.
„Celé sa to pokazilo tým, že rodičov zaujíma len to, aby ich deti mali maturitu, lebo potom si už podľa nich v živote nejako poradia, ale to, že ich odbor nemá žiadne reálne uplatnenie v slovenskej ekonomike, ich vôbec netrápi,“ zhodnotil Jaroslav Holeček, prezident Zväzu automobilového priemyslu na Slovensku. Miliardové investície do výroby áut pritom svedčia o záujme koncernov vyrábať priamo na Slovensku. „Slovensko stále disponuje konkurenčnými výhodami ako lacná a súčasne vysoko kvalifikovaná pracovná sila či geografická blízkosť k hlavným európskym trhom,“ povedal Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.
Pre zvyšovanie výroby aj v časoch krízy je automobilový priemysel označovaný za motor slovenskej ekonomiky. „Podľa našich prepočtov z celkového 2-percentného rastu ekonomiky v roku 2012, rast výroby v samotných automobilkách urobil až 0,8 percentuálneho bodu,“ uviedol Juraj Valachy, analytik Tatra banky. Vyjadrené v produkcií tak kým v roku 2011 vyrobili tri slovenské automobilky 640-tisích automobilov, tak v roku 2012 to bolo takmer 927-tisíc oceľových tátošov.
„Do budúcna by sa malo Slovensko snažiť rozvinúť synergické efekty vyplývajúce z množstva investícií v sektore a prípadne sa pokúsiť mierne diverzivikovať,“ uzavrel Marek Gábriš, hlavný analytik ČSOB banky. Slovenskí subdodávatelia nevyvážajú svoje výrobky len do bratislavského Volkswagenu, trnavského PSA Peugeot Citroën či žilinskej Kie, ale majú úspechy i pri dodávkach komponentov na americký a čínsky automobilový trh.