Právny zástupca, pracovník zákazníckeho servisu či úradník – to sú pozície, ktorým sa vraj treba vyhýbať.
Portál CareerBliss.com uskutočnil v USA prieskum medzi 65 000 zamestnancami o ich spokojnosti s prácou. Zamerali sa na viacero faktorov ako vzťah s kolegami a so šéfom, pracovné prostredie, možnosti kariérneho rastu či firemnú kultúru. Najhoršie dopadla pozícia právneho zástupcu, ďalej pracovníka zákazníckeho servisu a úradníka. Veľmi dobre neobstáli ani zdravotné sestry či učitelia a možno trochu prekvapujúco v prvej desiatke skončili aj špecialisti na informačné technológie. Jednoducho, ide o pomerne pestrý mix. Čo je príčinou nespokojnosti týchto ľudí a sú na tom podobne aj Slováci?
Vysoké platy sú plus aj mínus
Prvou príčinou nespokojnosti, ktorá človeku v súvislosti so zamestnaním napadne, sú peniaze. Lásku si za ne síce kúpiť nemožno, ale dnes ľuďom ide neraz v prvom rade o chlieb či strechu nad hlavou. Svoje o tom vie Veronika, ktorá pracuje ako zdravotná sestra v menšom slovenskom meste. Podľa jej názoru na tom na Slovensku nie sú sestry o nič lepšie ako v Amerike a na zoznam najnešťastnejších zamestnaní sa dostali oprávnene.
„Samotná práca zdravotnej sestry ma veľmi baví a napĺňa, problém vidím vo vedení našej nemocnice. Sestry poodchádzali a nové sa neprijali, takže som jediná na 35 pacientov a mám „dočasne“ viac služieb. Prednosť pred starostlivosťou o pacientov majú v našej nemocnici vždy papierovačky. Večne som unavená, plat nestojí za veľa a som smutná, že nemôžem robiť svoju prácu poriadne, tak ako by som chcela. Pri takýchto počtoch a ďalších povinnostiach sa to skrátka nedá. Vo veľkých mestách je možno situácia iná, neviem,“ hovorí.
Martin Menšík zo spoločnosti Profesia Veroniku chápe. V oblastiach, na ktorých si Slováci dávajú pri výbere zamestnania najviac záležať, jej práca prepadá. „Hlavnou zložkou, ktorá rozhoduje o spokojnosti zamestnanca, ostáva mzda a finančné benefity. Pre mladých ľudí je čoraz dôležitejšia aj firemná kultúra, alebo meno spoločnosti, pre ktorú pracujú. Slováci oceňujú aj možnosť práce z domu.“
Medzi zamestnaniami, v ktorých sú ľudia najnešťastnejší, si však ani zďaleka nenašli miesto len tie zle platené. IT odborníci zväčša nepatria medzi ľudí s minimálnym príjmom – ani v zahraničí, ani u nás. Aj vysoké mzdy však môžu byť niekedy aj negatívom. Ľudia totiž kvôli nim pri danej práci zotrvávajú, hoci ich už nenapĺňa. Príkladom je Michal, ktorý roky pôsobil ako IT špecialista. „Pri práci s informačnými technológiami sa dá ľahko vyhorieť. „Ítéčkar“ zväčša spolupracuje s ľuďmi, ktorí jeho práci nerozumejú a často majú nereálne predstavy o termínoch. Keďže má veľkú zodpovednosť, je pod tlakom, pracuje do noci, nezostáva mu čas napríklad na pohyb. V tejto práci podľa mňa nemôže byť človek dlhodobo šťastný. Dočasne síce nevýhody vyvažuje nadštandardný zárobok, postupne však začnú prevažovať mínusy a môžu sa objaviť aj zdravotné problémy, ako v mojom prípade.“
Konflikty vedú k nespokojnosti
Lýdia Sirotová z Happy Company, ktorá sa zaoberá problematikou šťastia a angažovanosti zamestnancov, objasňuje ďalšiu príčinu zlého pocitu z práce: „Vychádzajúc zo skúseností z praxe môžem povedať, že nešťastní väčšinou bývajú aj ľudia, ktorí sa počas svojej práce často stretávajú s konfliktnými situáciami. To sa týka tak právnikov, pracovníkov zákazníckeho servisu – osobitne reklamačných oddelení, ale aj obchodníkov či manažérov.“
Martina z oddelenia pre styk s klientom súhlasí, že práve konfliktné situácie sú asi najťažšou časťou jej práce. „Keď na vás niekto kričí za niečo, s čím vlastne nemáte nič spoločné, je dosť namáhavé zachovať chladnú hlavu. A ak sa v jeden deň stretne viac takýchto situácií naraz, mám chuť skončiť. Ale potom ideme s kolegyňou na cigaretu, po práci zas viacerí na pivo, vyrozprávame sa, niekedy sa na zákazníkoch aj zasmejeme a život je hneď krajší,“ vysvetľuje a dodáva, že momentálne z práce ani po troch rokoch neplánuje odísť. Napriek všetkému za najhoršie svoje zamestnanie nepovažuje a je rada, že ju má.
Úlohu vo vnímaní práce totiž určite zohráva aj hospodárska kríza a rušenie pracovných miest. Mnoho ľudí je šťastných, že vôbec prácu má, aj keď ich šťastnými nerobí ani zďaleka. Väčšiu opatrnosť pri odchode z práce si všimol aj Martin Menšík z Profesie. „Dnes je situácia odlišná s obdobím pred krízou a ľudia v práci vydržia v priemere o 10 mesiacov dlhšie.“
Kde chýba zmysel, chýba šťastie
Dôvodom nespokojnosti v práci býva podľa Lýdie Sirotovej aj monotónna práca, v ktorej ľudia okrem obživy nevidia nijaký hlbší zmysel:
„Taká býva práve práca úradníka, montéra, ale aj správcu počítačovej siete. Navonok sa ľudia sťažujú na rozličné veci – že práca ich nebaví, sú preťažení, že robia za málo peňazí. Vo svojej podstate si však riešia to, že nevidia na výsledok svojej práce, nevidia jej zmysel. V rámci efektivity sa totiž úlohy delia medzi veľa tímov a stupňov – či už fyzických v továrňach alebo duševných v kanceláriách. Ľudia už zväčša nerobia jedno ucelené dielo, z ktorého by sa tešili – napríklad ako kedysi obuvník urobil celý pár topánok. Opakujú len čiastkový úkon – či už je to excelovská tabuľka alebo primontovávanie súčiastky a celok im uniká. Dôsledkom je pocit únavy, frustrácie, nezmysluplnosti.“
V prípade takýchto činností je podľa nej dôležité, aby zamestnávateľ vysvetlil ľuďom, čoho väčšieho sú súčasťou, aký význam má ich každodenná práca.
Ktoré povolania sú tie naj?
Ak by sme sa držali tvrdenia, že spokojní ľudia z práce neodchádzajú, najspokojnejší sú podľa informácií Martina Menšíka rušňovodiči, colníci, policajti, ale aj chemický laborant, prípadne vedúca školskej lekárne.
Lýdia Sirotová však upozorňuje, termíny šťastie a spokojnosť v práci nemožno zamieňať. Šťastie v práci je podľa nej pocit, že je človek užitočný a jeho práca má význam nielen kvôli výplate či bonusom, ale že je užitočná aj pre niekoho iného, súvisí s angažovanosťou, kreativitou. „Spokojnosť zase môže znamenať, že človek sa v práci nenarobí, dostáva za ňu plat a výhľad z okna k tomu. Na tieto benefity si však čoskoro zvykne a ak nebudú prichádzať ďalšie, časom bude nespokojný.“
Z jej skúseností sa radia medzi ľudí, ktorí sú v práci najšťastnejší jednoznačne autori, ktorí dokážu byť hrdí na svoje dielo – a to viac–menej bez ohľadu na to, čo tvoria. „Šťastného autora nájdete tak v softvérovej firme, ako aj v sochárskej dielni. Tu pocit šťastia pramení z pocitu zmysluplnej sebarealizácie, vytvárania niečoho, čo človeka presahuje a budovania osobného majstrovstva.“