Po rokoch zmrazených platov v štátnej správe, keď mali, naopak, pracovníci súkromných firiem pri valorizácii miezd v priemere navrch, tak viac zarobia nielen učitelia či štrajkujúci lekári, ale aj zamestnanci obecných úradov, domov dôchodcov či školské kuchárky.
„V roku 2014 bude prorastovo pôsobiť navýšenie platov vo verejnom sektore a v zdravotníctve,“ povedal viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth. V tomto roku centrálna banka počíta v priemere so 4-percentným zvyšovaním miezd štátnych zamestnancov. Na porovnanie, v súkromnom sektore sa počíta v priemere s rastom platov o dve percentá. Platy by mali ľuďom rásť aj reálne, keďže infláciu tento rok NBS očakáva na úrovni 0,2 percenta.
Kým mestá a obce čakajú v tomto roku voľby, podniky stále bojujú o udržanie krehkého rastu zákaziek. Samosprávy však tvrdia, že platy sa už dvíhať museli. „Po tom, čo sme zvýšili platy učiteľov, začínajú silnieť tlaky na zvyšovanie miezd aj od ostatných štátnych zamestnancov. Na mzdách ľudí nemôžeme donekonečna šetriť,“ povedal Jozef Dvonč, predseda Združenia miest a obcí Slovenska.
V súkromnom sektore pri vysokej nezamestnanosti najmä odbory tlačia na zvyšovanie platov. Tým v súčasnosti začína pomáhať aj rozširovanie kolektívnych miezd vyššieho stupňa. „Šiestimi kolektívnymi zmluvami pokrývame približne 220-tisíc zamestnancov. Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na všetky podniky zabezpečí rast platov pre ďalších dvestotisíc pracujúcich,“ priblížil predseda OZ KOVO Emil Machyna. Ľudia v podnikoch bez odborov tiež získajú rôzne sociálne benefity v podobe ťažšieho prepúšťania ľudí nad 50 rokov, vyššie príplatky za prácu počas víkendu či v prípade hromadného prepúšťania možnosť poslať preč len jedného z manželov.
Podnikov do 20 zamestnancov sa však rozširovanie kolektívnych zmlúv netýka. Najmä zamestnanci menších podnikov, ktoré sa orientujú na stagnujúci domáci trh, sa často sťažujú, že majú roky rovnaký plat.
Naopak, časť najmä exportne orientovaných firiem by si tento rok mohla dovoliť zvyšovať pracovníkom mzdy. Národná banka Slovenska totiž pre tento rok počíta s rastom hrubého domáceho produktu na úrovni 2,4 percenta a rast hospodárstva je postavený práve na exporte. V predchádzajúcej decembrovej prognóze pritom centrálna banka predpokladala, že rast hrubého domáceho produktu v roku 2014 dosiahne 2,2 percenta. „V roku 2015 by sa mal rast hrubého domáceho produktu, rovnako ako v predchádzajúcej predikcii, zrýchliť na 3,3 percenta a v roku 2016 by mal dosiahnuť 3,5 percenta,“ uviedol guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. Rast domáceho hospodárstva nad úrovňou troch percent opäť zabezpečí väčšie zvyšovanie platov v súkromnom sektore v porovnaní s verejnou správou.
„Najvýraznejšiu dynamiku rastu platov si udržiava priemysel,“ priblížil Tóth. Strojárske podniky by momentálne mohli doplatiť na uzavretie ekonomických sankcií proti Rusku pre konflikt na Ukrajine. Národná banka Slovenska vo svojej prognóze nepočítala s možným dosahom prípadných sankcií proti Rusku na slovenskú ekonomiku.
Domáca ekonomika podľa historických skúseností až pri zrýchlení nad tri percentá dokáže výraznejšie tvoriť nové pracovné miesta. Približovanie k tejto úrovni v tomto roku spôsobí pokles nezamestnanosti na 13,5 percenta. „V ďalšom období by mal pokračujúci rast ekonomickej aktivity generovať aj tvorbu nových pracovných miest, v dôsledku čoho by sa miera nezamestnanosti ku koncu horizontu predikcie (rok 2016) mala znížiť k úrovni 12 percent,“ uzavrel Makúch.