Pokles odvodov sa dotkne ľudí s hrubým platom do 494 eur mesačne. Podľa ministerstva financií to pocíti spolu 450-tisíc až 580-tisíc zamestnancov.
Prečítajte si názor Martina Kováčika Vyššie platy.
Ide o jednu z najväčších reforiem na trhu práce, ktorej cieľom je riešiť nezamestnanosť. Odborníci po podobnej zmene volajú dlhodobo. Pokles odvodov vyjde štát na 150 miliónov eur ročne, čo môže tlačiť na štátny dlh. Na druhej strane ak ľudia získajú motiváciu pracovať, štát ušetrí na dávkach. Odvody poklesnú najviac pre ľudí s minimálnou mzdou, ktorí si v čistom polepšia o 32 eur a mesačne zarobia po novom 339 eur. Ak takúto prácu vezme dlhodobo nezamestnaný, štát mu v prvom roku ponechá aj dávky 63 až 126 eur mesačne.
Reformu už prerokovala tripartita. Odborári aj časť zamestnávateľov s ňou súhlasia. Vláda ešte musí riešiť problém, aby sa pokles odvodov neprejavil v zdravotníctve. Zatiaľ kabinet počíta s tým, že výpadok zdravotným poisťovniam kompenzuje prostredníctvom navýšenia platieb za poistencov štátu.
„Od odpustenia zdravotných odvodov pre ľudí s nízkym príjmom nemožno čakať zázraky pri znižovaní nezamestnanosti. Určite to ale zvýši ochotu ľudí pracovať,“ myslí si ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Rezort práce si od reformy sľubuje viac. „Dôstojnejšia mzda pre státisíce zamestnancov určite zvýši ich motiváciu pracovať. Rast je navyše kompenzovaný odvodovou úľavou, tak aby nemohol negatívne ovplyvniť podnikateľské prostredie, respektíve zamestnanosť, ale práve naopak,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Vláda v budúcom roku rozbehne aj ďalšie projekty na zníženie vysokej nezamestnanosti. Jedným z nich je súbeh dávok v hmotnej núdzi s platom, iný zase firmám zabezpečí mesačný príspevok v rozmedzí od 246,3 do 492,6 eura za vytvorenie pracovného miesta pre ľudí do 29 rokov.
Ministerstvo práce zároveň navrhuje nárast hrubej minimálnej mzdy z 352 na 380 eur v budúcom roku, a to bez rastu platových nárokov na väčšinu zamestnávateľov. Vláda môže pri presadení 8-percentného rastu platov počítať s podporou odborov. Časť zamestnávateľov je za, ale časť opatrenie kritizuje. „Na rokovanie sme išli s tým, aby ľudia s minimálnou mzdou zarábali nad hranicu chudoby, čo zabezpečí ministerstvom práce navrhnuté zvýšenie minimálnej mzdy,“ povedal Jozef Kollár, prezident Konfederácie odborových zväzov SR. Hranica chudoby sa začína podľa prepočtov Európskeho štatistického úradu pri príjme pod 337 eur za mesiac.
Vyššie mzdy ľuďom s nízkymi platmi zabezpečí zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotných odvodoch. Odvody sa budú znižovať postupne, kým ľuďom s minimálnou mzdou sa odpustia všetky zdravotné odvody, tak nulová odvodová úľava bude pri plate nad 494 eur v hrubom. Zamestnanec s hrubým platom 480 eur získa na reforme v čistom jedno euro.
Podľa ekonóma Baláža by rast minimálnej mzdy mal v optimálnom prípade kopírovať rast produktivity práce. „V minulom roku sa hodinová produktivita práce zvýšila o 2,8 percenta a z tohto pohľadu sa môže vládou presadzovaný rast minimálnej mzdy javiť ako vysoký. Na druhej strane mzdy na Slovensku sú veľmi nízke a pracujúci ľudia by nemali upadať do chudoby,“ pokračoval Baláž.
S rastom minimálnej mzdy na 380 eur v hrubom nie sú spokojní niektorí slovenskí zamestnávatelia. „Z nášho pohľadu je najjednoduchším riešením vôbec nezdvíhať minimálnu mzdu,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Podnikateľom prekáža vytvorenie tlaku na rast platov všetkých zamestnancov. „Keď zdvihnete platy ľudom s minimálnou mzdou automaticky si budú pýtať viac zamestnanci s vyššími platmi,“ pokračoval Hošták.
Ministerstvo práce však zvýšením minimálnej mzdy chce vytvoriť tlak na rast platov ľudí s vyššími príjmami. Firmy tiež upozorňujú na to, že vládou predstavená reforma odvodov firmám v niektorých prípadoch nevykompenzuje rast ceny práce, keďže na Slovensku funguje až šesť typov minimálnych miezd. Konkrétna výška minimálneho platu závisí od náročnosti práce a dosiahnutého vzdelania.
Podľa Zákonníka práce môže zamestnanec vykonávajúci pomocné, prípravné či manipulačné práce zarobiť v roku 2014 minimálne 352 eur v hrubom. Zákon zároveň určuje, pri akých typoch povolania musí byť minimálna mzda násobená koeficientmi 1,2, 1,4, 1,6, 1,8 a 2. V šiestej kategórií majú ľudia najvyššiu minimálnu mzdu, a to až 704 eur za mesiac. Zvýšenie minimálnej mzdy na 380 eur v hrubom v roku 2015 zároveň zvýši maximálnu minimálnu mzdu na 760 eur. Kým v prípade najnižšej minimálnej mzdy zamestnávateľom nijako nestúpne cena práce, tak v prípade tej najvyššej zaplatia pre zvýšenie odvodov každý mesiac približne o 75 eur viac. Najvyššiu minimálnu mzdu musia dostávať napríklad zamestnanci v zdravotníctve zodpovedajúci za zdravie pacientov. „Ministerstvom práce navrhnuté odpustenie odvodov firmám nepreplatí všetky nároky zamestnancov naviazané na výšku minimálnej mzdy,“ uzavrel Hošták.
Ministerstvo práce v roku 2015 spúšťa aj ďalšie podpory trhu práce. Projekt pod názvom Záruky pre mladých má za cieľ v budúcom roku ponúknuť mladým ľuďom do 29 rokov nové pracovné miesto alebo prax. Firmy budú motivované k zamestnávaniu absolventov učňovky, strednej či vysokej školy poskytnutím mesačného príspevku v rozmedzí od 246,3 do 492,6 eura. Na tento projekt sa za dva roky zo štátneho rozpočtu minie 64 miliónov eur a ďalších 146 miliónov eur pritečie z eurofondov.
Dostať na trh práce ľudí viac ako rok bez práce má umožniť zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a mzdy. Ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, štát mu pol roka bude naďalej vyplácať dávku vo výške 126,14 eura za mesiac a ďalšieho pol roka dávku 63,07 eura. Návrh bude dnes schvaľovať vláda. Dlhodobo nezamestnaní majú na tento príspevok nárok po nástupe do práce za plat dosahujúci maximálne 760 eur v hrubom. Zároveň štát nechá ľuďom aj časť sociálnych dávok, čím sa nezamestnaným s malými deťmi oplatí viac pracovať, ako sedieť doma a poberať sociálne dávky. Podľa prepočtov ministerstva práce v roku 2015 dostane rodina s dvomi školopovinnými deťmi 410 eur v prípade, ak budú obaja rodičia bez práce. Ak sa jeden z rodičov zamestná za minimálnu mzdu vo výške 380 eur v hrubom, čistý mesačný príjem rodiny stúpne na 663,95 eura.