Pritiahnu žiakov do odborných škôl firmy?

V medzinárodných testovaniach matematickej a čitateľskej gramotnosti sa slovenskí žiaci čoraz viac prepadávajú za rovesníkmi z iných vyspelých krajín. Učitelia sú pri porovnaní so zahraničnými kolegami svojimi základnými platmi ich chudobní príbuzní. Celkové výdavky na školstvo nesvedčia o tom, že by investície do vzdelávania boli skutočnou prioritou štátu.

, 20.11.2014 15:51
kuchári, učni, kuchyňa Foto:
Ilustračné foto.
debata (8)

V súvislosti so vzdelávaním sa navyše objavil aj ďalší problém. Vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí, ktorý patrí k najvyšším v rámci EÚ. Únia aj preto už dlhšie odporúča Slovensku zvýšiť kvalitu vzdelávania na stredných odborných školách a výraznejšie prepojiť odborné školy s podnikateľskou sférou, čo by malo uľahčiť aj zamestnávanie mladých.

Zmenu v systéme odborného vzdelávania žiadajú aj zástupcovia zamestnávateľských združení, zapojených do projektu financovaného z eurofondov, ktorého cieľom je prepojiť odborné vzdelávanie s praxou. Tvrdia, že na Slovensko príde viac firiem, zvýši sa aj zamestnanosť, ale jednou z ich podmienok je kvalifikovaná pracovná sila, ďalšou výskum a vývoj. Hoci na úradoch práce sa každoročne hlásia tisíce mladých absolventov, mnohé firmy podľa zamestnávateľov majú problémy nájsť potrebnú pracovnú silu, teda ľudí, ktorých netreba rekvalifikovať alebo hľadať a zvážať z iných regiónov. Podľa ich odhadov o niekoľko rokov po odchode vyškolených ľudí do dôchodku budú na Slovensku chýbať tisíce kvalifikovaných ľu­dí.

Problém slabej prepojenosti škôl s požiadavkami zamestnávateľov chce rezort školstva riešiť cez nový zákon o odbornom vzdelávaní. Ten má upraviť podmienky na zavedenie prvkov tzv. duálneho vzdelávania, ktorý funguje vo Švajčiarsku, v Nemecku či v Rakúsku. V rámci tohto modelu by sa žiaci mali učiť pracovným zručnostiam nie v rámci formálnej praxe, ale priamo aj v podnikoch, pričom žiaci by mali za svoju prácu dostávať odmenu. Cieľom je výraznejšie prepojenie škôl a praxe, ale tiež ľahšie uplatnenie sa absolventov na trhu práce, keďže firmy si takto vychovávajú aj svojich budúcich pracovníkov.

Ako chce SR využiť eurofondy v rámci odborného vzdelávania

  • podporiť zavedenie prvkov duálneho vzdelávania (spolupráca škôl s firmami)
  • zvýšiť atraktivitu odborného vzdelávania
  • zvýšiť kompetencie pedagogických a odborných zamestnancov v procese vzdelávania
  • u žiakov základných a stredných škôl zlepšiť matematické, prírodovedné, technické, jazykové zručnosti, zručnosti v oblasti informačných technológií, finančnú gramotnosť vrátane podnikateľských vedomostí a ekonomického myslenia

Systém spolupráce medzi niektorými školami a firmami funguje v niektorých prípadoch aj teraz. Novým zákonom chce štát aj cez daňové úľavy motivovať viac firiem, aby sa do spolupráce so školami zapojili.

Problémom je však aj slabý záujem žiakov o odbory a odborné školy, ktoré preferujú zamestnávatelia. „Sme radi, že do tohto systému majú byť viac zapojené aj firmy. Dôležité bude, aby oň mali záujem. A bude aj na nich, aby sa snažili o získanie žiakov,“ hovorí František Tamašovič, predseda Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania. Keď robí nábor u deviatakov škola a hovorí o výhodách štúdia, je to iné, ako keď sa do náboru zapojí aj firma, ktorá môže priamo – nie sprostredkovane cez riaditeľa školy – ponúknuť výhody štúdia v danom odbore. Finančná motivácia pritom môže byť dosť veľkým lákadlom. Riaditeľ Strednej odbornej školy v Handlovej, ktorá rozbehla spoluprácu s dvoma firmami, si ju pochvaľuje. U žiakov, ktorí majú za prácu v rámci praxe odmenu, sa zlepšila aj dochádzka.

Nábory deviatakov na žiadané odbory napriek tomu nebývajú vždy úspešné. Stáva sa, že aj keď škola hovorí o výhodách štúdia a možnosti získania zamestnania po skončení školy, žiaci sa rozhodnú ísť napríklad na gymnázium. Na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Púchove, kde je mäsokombinát, napríklad otvorili učebný odbor mäsiar. Záujem o vyučených mäsiarov má tamojšia firma, ktorá učňom platí aj stravu a oblečenie. Hoci do tohto odboru chceli prijať 10 žiakov, nakoniec sa podarilo získať šiestich. „Sme radi aj za tých šiestich. A uvidíme, aký bude záujem tento rok,“ povedal nedávno riaditeľ školy Ivan Kasár. Rezort školstva chce nábor deviatakov na žiadané odbory najnovšie tiež podporiť, a to cez systém motivačných štipendií.

Niektoré školy však zostávajú skeptické. Aj keď podľa firiem chýbajú napríklad tesári, riaditelia škôl hovoria, že rodičia sa boja dať dieťa na taký odbor, aby si neublížili. Školy, kde sa učia kuchári a čašníci, zas upozorňujú, že keď sa vyučia, idú za lepšou plácou do iného odvetvia alebo odchádzajú do cudziny. Niektoré zas upozorňujú, že aj keď majú čašníkov na praxi v reštaurácii, nik ich tam nekontroluje a dostatočne sa im nevenuje, aj preto kontroly žiakov na praxi robí škola.

V každom prípade ministerstvo školstva chce aj v budúcnosti viac investovať do zvýšenia záujmu žiakov najmä o prírodovedné a technické odbory. V rámci jedného z projektov financovaného z eurofondov chystá modernizáciu vzdelávania žiakov základných škôl v predmetoch ako biológia, fyzika, chémia a technika. Takmer 50 základných škôl by malo na to dostať aj nové vybavenie odborných učební. Podobne sa z eurofondov financujú aj projekty stredných odborných škôl na modernizáciu laboratórií a stredísk odbornej praxe. Na príprave vzdelávacieho programu danej školy, a teda aj obsahu vzdelávania, pritom spolupracujú aj odborníci z praxe. Nakoľko tieto projekty priniesli vyššiu kvalitu škôl a vyšší záujem žiakov o dané školy, lepšiu spoluprácu s odborníkmi z praxe a lepšiu pripravenosť absolventov pre trh práce sa však zatiaľ nedá hodnotiť, keďže viacero projektov zatiaľ nebolo ukončených.

seriál Slovensko v Európe

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #vzdelávanie #odborné školy #Slovensko v Európe
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy