Ak úradník doteraz podľa štátnych štatistík zarábal priemerne 800 eur, plat mu stúpne o 20 eur.
Väčšou prioritou pre vládu sú učitelia. Tým v roku 2015 vzrastú platy až o 5 percent. Platy na základných a stredných školách sú momentálne priemerne 850 eur a po valorizácii by mali stúpnuť asi o 42 eur mesačne.
Vďaka dohodám z minulosti viac zarobia aj lekári. Tento rast platov štátnu pokladnicu podľa prvotných odhadov vyjde na vyše 100 miliónov eur. Minister financií Peter Kažimír tvrdí, že štátna kasa to unesie.
„Dohoda s vládou je taká, že od januára 2015 vzrastú platy štátnych zamestnancov o 1,5 percenta a k druhému zvyšovaniu príde od 1. júla 2015, keď sa mzdy zdvihnú o ďalšie jedno percento,“ povedal hlavný vyjednávač Konfederácie odborových zväzov Slavomír Manga.
„Aj keď sme pôvodne žiadali viac, so súčasnou dohodou sme spokojní. Keď si uvedomíme, že od budúceho roku príde k 8–percentnému zvýšeniu minimálnej mzdy, realizovaniu odvodovej reformy plus dohodnutému rastu platov o 2,5 percenta, ľudia budú mať v peňaženkách naozaj viac peňazí,“ dodal Manga.
Zástupcovia zamestnancov pôvodne žiadali zvýšenie platov o 5 percent pre všetkých 360–tisíc zamestnancov štátu a obcí. Takýto rast miezd by podľa prepočtov odborov v roku 2015 vyšiel na 225 miliónov eur, čo si štátna pokladnica momentálne nemôže dovoliť.
Zamestnancom verejnej správy išli platy hore aj tento rok, a to o dve percentá. Na výplatnej páske mali vidieť viac o 16 eur mesačne. Predchádzajúce tri roky mali úradníci platy zmrazené. Platy v minulosti nemali zmrazené jedine učitelia, policajti a lekári. Učitelia sa navyše ešte v tomto roku môžu tešiť na vianočných 100 eur. Ministerstvo školstva túto odmenu nevyplatí len vysokoškolským pedagógom, ktorí však zarábajú výrazne viac ako ich kolegovia na základných a stredných školách.
Ministerstvo zdravotníctva zas vyplatením 16 miliónov eur dokončí tri roky trvajúce zvyšovanie platov lekárov. V roku 2015 tak lekár s atestáciou zarobí najmenej 2 019 eur v hrubom, čo zodpovedá 2,3–násobku priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve.
„Ak budú v rozpočte na rok 2015 v parlamente prijaté všetky pozmeňovacie návrhy, výška deficitu sa tak zdvihne na 2,29 percenta hrubého domáceho produktu (HDP),“ povedal minister financií Peter Kažimír. Pôvodne sa v roku 2015 počítalo s deficitom 1,98 percenta HDP.
S väčším míňaním mohla vláda začať pre odblokovanie tretieho pásma sankcií ústavného zákona o dlhovej brzde. Zásluhu na tom má Európsky štatistický úrad, ktorý po prechode na novú metodiku spätne znížil celkový dlh Slovenska pod 55 percent HDP. Zdvihnutím deficitu vláda medzi ľudí vyčlení 300 miliónov eur.
Najviac, až 152 miliónov eur, pôjde na odvodovú reformu, ktorej cieľom je zabezpečiť vyššie príjmy nízkopríjmových zamestnancov v štátnej aj súkromnej sfére. O 32 eur na 339 eur mesačne tak stúpne čistá mzda zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu. Nižšie zdravotné odvody budú zamestnanci platiť až do hrubého platu 567 eur a vďaka tomu sa odvodová reforma dotkne až 627–tisíc ľudí. Od začiatku roku 2015 napríklad zamestnanec s platom 502 eur v hrubom bude mať každý mesiac v peňaženke o štyri eurá viac.
Ľudia sa zároveň nemajú obávať zhoršenej zdravotnej starostlivosti, keďže odpustené odvody za nich zaplatí štát, čo štátnu pokladnicu v roku 2015 vyjde na 152 miliónov eur.
Niektorí odborníci to však spochybňujú a tvrdia, že v rozpočte zdravotníctva bude na budúci rok opäť diera. Aj tento rok sú totiž výdavky oproti pôvodnému plánu vyššie zatiaľ o 177 miliónov eur.
Minister financií v pondelok tiež oznámil, že aktívna politika trhu práce slúžiaca na vytváranie nových pracovných miest dostane v budúcom roku navyše ďalších 32 miliónov eur. Tieto peniaze ministerstvo práce využíva pri spolufinancovaní eurofondov napríklad na vytváranie pracovných miest pre absolventov vysokých škôl.
Za 20 miliónov eur sa podporí výstavba nájomných bytov a na protipovodňové opatrenia pôjde 15 miliónov eur.
„Sumu osem miliónov eur, ktorú vláda presunula do kapitoly ministerstva školstva na vedu a výskum, dostane Slovenská akadémia vied do svojho rozpočtu,“ povedala hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Presun finančných zdrojov je fiškálne neutrálny krok s nulovým dosahom na výšku deficitu.
„Pre prípadný horší ekonomický vývoj v rozpočte stále počítame s rezervou vo výške 0,2 percenta HDP,“ dodal Kažimír. Rezerva v objeme 0,2 percenta hrubého domáceho produktu, čo je niečo nad 150 miliónov eur, by sa vláde v roku 2015 mala zísť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž v budúcom roku vypočítala možné výpadky príjmov na 371 až 471 miliónov eur. Výdavky miest a obcí môžu byť oproti plánu vyššie o 100 až 200 miliónov eur.
Ďalej môže nastať výpadok pri vyplácaní dividend z energetických podnikov SPP a VSE vo výške 169 miliónov eur. Ďalších 52 miliónov eur môže rozpočet stratiť pri horšom predaji emisných kvót, o 50 miliónov majú byť podhodnotené aj výdavky na zdravotnú starostlivosť.