Aj v prípade, že žena pracovala na tej istej pozícii ako muž, zarobila o 8 percent menej. Platové rozdiely medzi pohlaviami síce nie sú len slovenským problémom, ale prejavujú sa u nás predsa len o čosi vypuklejšie ako napríklad vo vyspelých krajinách Európskej únie.
Sklený strop
„Sociológovia už dlhé roky skúmajú, prečo ženy ťahajú za kratší koniec,“ povedala na margo tohto javu Katarína Sobanská z firmy Adecoo. „Snažia sa ísť stále do väčšej hĺbky, tie hlavné príčiny sú však už dávnejšie známe. Je ich viac, pričom za jednu z hlavných sa považuje diskriminácia na pracovisku. To v praxi znamená, že zamestnávateľ ženám nedá rovnakú mzdu ako mužom, hoci vykonávajú prácu rovnakej hodnoty.“
Môže ísť pritom o priamu diskrimináciu, keď zamestnávateľ bez obalu zaobchádza so ženami horšie, ale platová nerovnosť môže byť aj výsledkom fi remnej politiky, resp. postupov, ktoré síce neboli zavedené s cieľom diskriminovať, ale ich uplatňovanie spôsobuje nespravodlivé zaobchádzanie so ženami. „Do tejto kategórie príčin rodovej mzdovej nerovnosti možno zaradiť aj to, že zamestnávateľ uplatňuje odlišné odmeňovanie zamestnancov, napríklad prostredníctvom bonusov, príplatkov alebo výkonnostných odmien. Táto diskriminácia, tzv. sklený strop, taktiež bráni ženám, aby získavali lepšie platené pracovné miesta,“ upozornila K. Sobanská.
Typicky ženské
Dôvodom mzdových rozdielov je, že ženy a muži pracujú na odlišných pracovných miestach a často aj v odlišných sektoroch, pričom odvetvia, v ktorých pracujú prevažne ženy, sa vyznačujú nižšími mzdami ako odvetvia, kde je viac mužov. Ženy sa často musia starať aj o rodinu, takže sú nútené robiť na skrátený pracovný čas.
„V prípade žien je tak oveľa pravdepodobnejšie, že pracujú na čiastočný úväzok, na horšie platených pracovných pozíciách a nezastávajú manažérske funkcie, čo sa zákonite odráža na ich výplatnej páske,“ zdôraznila K. Sobanská.
Lepšie to nie je ani vtedy, ak žena vykonáva prácu, ktorú zvyčajne vykonávajú muži. Zručnosti žien sa často podceňujú len preto, že sa na ne nazerá ako na typické ženské vlastnosti, a nie ako na nadobudnuté schopnosti. Typické roly a tradície ovplyvňujú aj voľbu vzdelania. Ženy a muži sa orientujú na odlišné študijné odbory, pričom niektoré profesie sa považujú vyslovene za typicky mužské. Ale aj keby sme akceptovali toto tradičné delenie, výskumy ukazujú, že ženy vo vedúcich pozíciách v typicky ženských zamestnaniach zarábajú podstatne menej ako ženy vo vedúcich pozíciách typicky mužských zamestnaní.
Trest za deti
Ženy veľa razy mávajú skrátený pracovný čas a pracujú na čiastočný úväzok, aby mohli lepšie skombinovať rodinné povinnosti s platenou prácou. Nielenže im to bráni v kariérnom raste, ale aj v získaní lepších platových podmienok. Iba veľmi málo mužov nastúpi na rodičovskú dovolenku alebo pracuje na čiastočný úväzok. Ak je v rodine dieťa mladšie ako šesť rokov, tak významne klesá miera zamestnanosti žien, zatiaľ čo zamestnanosť mužov rastie.
Dokladajú to aj štatistiky. Miera zamestnanosti u žien vo veku 25 až 49 rokov s dieťaťom mladším ako 6 rokov je nižšia ako 40 percent, u mužov tej istej vekovej kategórie a v tej istej fáze rodičovstva dosahuje viac ako 83 percent.
„Aj keď muži trávia na pracovisku viac hodín, spočítaním platených a neplatených pracovných hodín žien ľahko zistíme, že v porovnaní s mužmi odpracujú výrazne vyšší počet hodín,“ dodala K. Sobanská. K najviac znevýhodneným skupinám na trhu práce patria matky, ktoré sa vracajú do práce po materskej dovolenke.
Resumé teda znie: Ženy vo všeobecnosti zarábajú o 21 % menej ako muži. Ak sa ale pozrieme na to, aký je rozdiel medzi platmi žien a mužov pracujúcich na rovnakej pozícii, ten rozdiel je – 7 % v neprospech žien. Tieto čísla však neporovnávajú skutočne odpracovaný objem a kvalitu práce, keďže aj za rovnako nazvanou pozíciou sa môže skrývať rozdielny objem práce (na kuchára v hoteli sú iné nároky ako na kuchárku v školskej jedálni apod.).