Jednou z prvých úloh počas prvého polroka tohto roka bude podľa neho pripraviť novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá bude v súlade s nálezom Ústavného súdu SR. "Odkedy je uplatňovaná posledná novela zákona, neregistroval som nejaké vážne problémy avizované zo strany jednotlivých zamestnávateľov,“ zdôraznil minister.
O rozširovaní záväznosti KZ vyššieho stupňa podľa Richtera rozhodovala pracovná skupina, zložená zo zástupcov ministerstva práce, rezortu hospodárstva, Štatistického úradu SR, odborárov a zamestnávateľov. "Vždy som mal ambíciu akceptovať rozhodnutia, pokiaľ sa javili byť nejaké problémy, skôr som zmierňoval veci vzhľadom na rozhodnutie komisie,“ povedal minister práce.
Podnet na Ústavný súd SR iniciovala Republiková únia zamestnávateľov cez vtedajších opozičných poslancov Národnej rady SR. "Potvrdzuje sa to, čo dlhodobo hovoríme, že takto nastavený zákon je protiústavný, škodlivý pre podnikateľské prostredie,“ povedal tajomník RÚZ Martin Hošták. Podľa Hoštáka je to odkaz pre budúcu vládu o tom, že legislatívu je potrebné prijímať po riadnom odkomunikovaní so všetkými stranami a nemá význam vychádzať v ústrety len jednému zo sociálnych partnerov.
"Takéto rozhodnutie ústavného súdu bude záväzné a KOZ SR ho musí rešpektovať, aj keď s ním nemusí súhlasiť,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová. Ďalší krok podľa nej bude na Národnej rade SR, ktorá novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní prijala.
Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sú totiž podľa hovorkyne odborov štandardným nástrojom na vyrovnávanie pracovných a mzdových podmienok a podmienok zamestnávania uplatňovaným v rámci viacerých členských štátov Európskej únie – napríklad vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku a Luxembursku.
V náleze rozhodnutia Ústavný súd SR uviedol, že ustanovenia o pôsobnosti vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré sa majú vzťahovať aj na spoločnosti a subjekty, ktoré nie sú členmi niektorého zamestnávateľského zväzu a odborov, nie sú v súlade s Ústavou SR ako aj príslušnými článkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Povýšenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na všeobecne záväzný právny akt pre iné ako touto zmluvou zaviazané subjekty prekračuje rámec ústavne akceptovateľnej normotvorby a nie je v súlade s ústavou.
Skupina 32 opozičných poslancov doručila podanie na ÚS ešte v decembri 2013. Návrh podania sa týkal pôsobnosti vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré sa majú vzťahovať aj na spoločnosti a subjekty, ktoré nie sú členmi niektorého zamestnávateľského zväzu. Rozšírenie pôsobnosti vyšších kolektívnych zmlúv aj na subjekty, ktoré nie sú reprezentované jej zmluvnými stranami, je podľa navrhovateľov v rozpore s princípom zmluvnej slobody, právom na podnikanie či právom vlastniť majetok, ako aj ďalších princípov právneho štátu.
