Podľa údajov UPSVaR je na Slovensku dlhodobo bez práce polovica (50,1 %) nezamestnaných. Podľa údajov Štatistického úradu SR či Štatistického úradu EÚ (Eurostatu) je však tento podiel ešte vyšší a dlhodobo bez práce sú až tri pätiny nezamestnaných. Rozdiely spočívajú v odlišnej metodike výpočtu spomínaných inštitúcií.
Kratšie ako tri mesiace je na úrade práce evidovaný len každý piaty Slovák a menej ako sedem mesiacov strávi v evidencii nezamestnaných len zhruba tretina našincov. Kratšie ako rok je bez práce polovica nezamestnaných Slovákov, druhá polovica strávi na úradoch práce viac ako rok. Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že viac než pätina spomedzi našich nezamestnaných je bez práce dlhšie ako štyri roky. Predpokladáme, že do tejto skupiny spadajú predovšetkým ľudia s nedostatočným vzdelaním, resp. ľudia bez vzdelania. Bez absolvovania rekvalifikačných kurzov a opätovného získania pracovných návykov je umiestnenie týchto nezamestnaných na pracovnom trhu takmer nemožné.
Slovensko je „krajinou regionálnych rozdielov“, a to je citeľné aj v prípade dlhodobej nezamestnanosti. Najvyššia je v Banskobystrickom a Košickom kraji, kde sú dlhodobo bez práce až takmer tri pätiny nezamestnaných. Naopak, najnižší podiel dlhodobo nezamestnaných nájdeme v trnavskom a bratislavskom regióne, kde nedosahuje ani tretinu. Z hľadiska jednotlivých miest je najvyššia dlhodobá nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (takmer 70 %), nasleduje Poltár a Rožňava. Najnižšia je v Trnave, kde je dlhodobo bez práce len pätina nezamestnaných.
Situácia dlhodobo nezamestnaného človeka je veľmi zložitá, a to nielen po finančnej stránke, ale aj po tej psychickej. Vysoká nezamestnanosť má však negatívne dosahy nielen na nezamestnaných jednotlivcov a ich najbližších, ale aj na našu ekonomiku. Ľudia bez práce znamenajú nižšiu spotrebu domácností, a teda nižšie tržby obchodníkov, ale aj nižšie daňové príjmy štátu a, naopak, vyššie výdavky na sociálne dávky. Čím dlhšie tento stav pretrváva, tým väčšiu záťaž to pre ekonomiku predstavuje.
Dôvodom vysokej dlhodobej nezamestnanosti v našej krajine je skutočnosť, že aj napriek súčasnému pozitívnemu vývoju je celková miera nezamestnanosti u nás stále pomerne vysoká. Firmy si tak pri hľadaní vhodného zamestnanca môžu vyberať a v prípade dlhodobo nezamestnaných sa obávajú hlavne straty pracovných návykov. Čím dlhšie sú nezamestnaní „vypadnutí“ z klasického pracovného života, tým ťažšie si nachádzajú zamestnanie a rozširujú tak rady dlhodobo nezamestnaných. Dlhodobá nezamestnanosť je však spôsobovaná aj nevhodným prepojením medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, regionálnymi rozdielmi či nedostatočnou infraštruktúrou.
Podľa údajov Eurostatu má Slovensko druhú najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť spomedzi krajín EÚ. Predbehlo nás iba Grécko, kde podiel dlhodobo nezamestnaných predstavuje až 70 % z celkového počtu ľudí bez práce. Na čele rebríčka však nájdeme aj ďalšie krajiny, ktoré silno pocítili dosahy hospodárskej krízy, ako napríklad Taliansko, Írsko či Portugalsko. Viac než 50 % dlhodobá nezamestnanosť je až v 10 krajinách spomedzi európskej dvadsaťosmičky. Dlhodobá nezamestnanosť je však problémom aj celej únie, keďže dlhodobo bez práce je až 46 % nezamestnaných Európanov. Vo Švédsku je dlhodobá nezamestnanosť najnižšia a bez práce dlhšie ako jeden rok je len 18 % tamojších nezamestnaných obyvateľov.