Keď spriemerujeme všetky mesačné príjmy žien a mužov v jednotlivých krajinách strednej a východnej Európy, zistíme, že rozdiely sú oveľa markantnejšie ako rozdiely na pozíciách. Na Slovensku ženy vo všeobecnosti zarábajú o 23 % menej ako muži. Z hľadiska celkových priemerných príjmov medzi mužmi a ženami sú najväčšie platové disproporcie v Estónsku, ako aj vo všetkých štátoch visegrádskej štvorky (Slovensko, Česká republika, Poľsko a Maďarsko). Najmenšie celkové platové rozdiely sú v balkánskych krajinách. Tieto rozdiely sú dlhodobé a vo väčšine krajín medziročne neklesajú. „Do veľkej miery to súvisí so skladbou a orientáciou hospodárstva a pracovnými pozíciami, ktoré sú na trhu žiadané a kde sú v rôznom pomere zastúpené obe pohlavia. Tu môžeme povedať, že balkánske krajiny sú v otázke odmeňovania viac rovnostárske,“ hovorí Miroslav Dravecký, produktový manažér portálu Paylab.com a Platy.sk.
Z pohľadu spravodlivosti v odmeňovaní má preto väčší zmysel porovnávať platy medzi mužmi a ženami pracujúcimi na rovnakej pozícií. Paylab analyzoval aktuálnu situáciu v každej zo sledovaných krajín a zistil, že ženy zarábajú voči mužom v priemere od 2 do 11 % menej. Na Slovensku je to 9-percentný rozdiel. Platové rozdiely sú zväčša najmenšie pri administratívnych pozíciách.
Ženy a muži majú väčšinou po skončení školy vyrovnané možnosti. Muži sú však oveľa asertívnejší pri vyjednávaní o výške platu, keďže aj ich platové ambície sú v porovnaní so ženami vyššie. Z analýzy portálu Paylab.com vyplýva, že muži na Slovensku majú pri hľadaní práce v otázke platu vo všeobecnosti o 15 % vyššie očakávania. Ak napríklad žena akceptuje plat na úrovni 900 eur v hrubom a muž si na rovnakej pozícii vyjedná vyšší plat napríklad o 10 %, za rok zarobí muž o 1 080 eur viac ako žena, čo je približne ďalší mesačný plat navyše.
Platové rozdiely medzi mužskými a ženskými zamestnancami v rovnakom veku sa časom zväčšujú a najvýraznejšie sú vo veku 35 až 44 rokov. „Do veľkej miery to súvisí aj s tým, že ženy kvôli materstvu prerušujú kariéru, čo dosť výrazne ovplyvňuje ich ďalší plat, ak sa do pracovného procesu vracajú po dlhšom období. Muži rovesníci získavajú platový náskok, ktorý už ženy ťažko dobiehajú,“ hovorí Dravecký. Ženy pritom dosahujú najvyššie priemerné zárobky vo vekovej skupine 35 až 44 rokov. „Paradoxné je, že vo veku, keď ženy najviac zarábajú, je medzi pohlaviami aj najväčšia platová priepasť,“ dodáva.
Ženy sú tiež tie, ktoré vykonávajú oproti mužom väčší objem neplatenej práce, ako je napríklad starostlivosť o deti a príbuzných a starostlivosť o domácnosť. Aj kvôli tomu ženy častejšie ako muži vyhľadávajú skrátené úväzky. Ženy tiež zriedkavejšie obsadzujú vedúce riadiace pozície. Typicky ženské odvetvia, kde je proporčne viac žien ako mužov, sú administratíva, účtovníctvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, farmácia, školstvo, ľudské zdroje a personalistika, služby prvého kontaktu so zákazníkom (predavačka, klientska pracovníčka v banke, recepčná, zákaznícka podpora a pod.) a obchod. Vzhľadom na nižšie príjmy sú ženy vystavované ohrozeniam a nevýhodám aj v starobe, keďže majú menšie úspory a nižšie dôchodky.
V otázke znižovania rozdielov je do veľkej miery potrebná aj väčšia asertivita a povedomie žien o možnosti vyjednávania o platoch. Ženy zarábajú menej ako muži takmer na celom svete. Platové rozdiely na rovnakej pozícii medzi ženou a mužom však v mnohých prípadoch nie sú až také neprekonateľné. Ženy v súčasnosti dokážu dosiahnuť vyššie platové ohodnotenie, ak by boli asertívnejšie a nebáli sa otvoriť so zamestnávateľom tému o zvýšení platu.