Aktuálna hodnota Job Market Ratingu za 2. kvartál 2017 dosiahla 46,5 bodu a medzikvartálne stúpla o 0,5 bodu. Vrátila sa tak na úroveň zo záveru minulého roka. Hlavným dôvodom nárastu boli pozitívne náborové plány spoločností, ktoré stále plánujú vo veľkom naberať ľudí. „Keďže sa výška ratingu môže pohybovať v intervale 0 až 100 bodov, znamená to, že kondícia trhu práce je stále v negatívnom pásme. Jediným pozitívne hodnoteným ukazovateľom je totiž len náborový apetít domácich spoločností,“ hovorí district manažérka Wincott People Jana Mesárová.
Podiel firiem, ktoré plánujú v nasledujúcich dvoch mesiacoch prijímať ľudí, medzikvartálne mierne klesol – konkrétne z 54,5 % na aktuálnych 52,8 %. Výrazne však ubudlo spoločností, ktoré majú v pláne prepúšťanie. Kým v 1. kvartáli 2017 ich bolo 7,3 %, v tom druhom chce personálne stavy znižovať iba 3,7 % firiem. „Dôvod vidíme v tom, že začiatky roka bývajú z pohľadu prijímania ľudí pomerne silné, neskôr sa tento trend zmierňuje. Aj preto náborový apetít firiem v druhom kvartáli o niečo klesol. Za zníženým prepúšťaním zas vidíme rastúcu ekonomiku a akútny nedostatok kvalifikovaných ľudí. Firmy si preto pri výkyvoch v objednávkach zvážia, či niekoho prepustia. Pri náraste produkcie by totiž mali problém získať potrebných ľudí späť,“ vysvetľuje Mesárová.
Pozitívne náborové plány majú firmy vo všetkých sledovaných segmentoch hospodárstva. Najvyšší podiel podnikov, ktoré chcú zamestnancov prijímať, je v sektore automotive a strojárstvo, kde iba jeden respondent predpokladá znižovanie svojich stavov. Na druhej strane, najmenší náborový apetít majú firmy z malo- a veľkoobchodu. „Práve automotive sektor a strojárstvo sú vzhľadom na štruktúru slovenského hospodárstva tými, kto výrazne ťahá zamestnanosť nahor. Čo sa malo- a veľkoobchodu týka, tieto sektory sú dlhodobo pod tlakom nástupu e-commerce a automatizácie. To ich potenciál v oblasti zvyšovania počtu zamestnancov znižuje,“ hovorí Mesárová.
V období vysokých náborov ťaží firmy predovšetkým nízka dostupnosť a nízka kvalifikovanosť pracovnej sily. Tieto ukazovatele preto patria v rámci Job Market Ratingu medzi najslabšie a ani jeden respondent ich nehodnotil známkou „výborný“. Negatívne sú slovenskými firmami vnímané aj ďalšie kvalitatívne ukazovatele na trhu práce. Najmenší problém robí podnikom fluktuácia zamestnancov, horšie už v hodnotení dopadla kvalita legislatívy a stále rastúce náklady práce.
Plán zamestnávať v lete brigádnikov bol doplňujúcou otázkou v prieskume. Jej výsledky teda nevstupovali do hodnotenia. Záujem o brigádnikov však priznala takmer polovica opýtaných. Najviac s touto formou výpomoci počítajú firmy v trenčianskom a nitrianskom regióne, kde kladne odpovedali približne dve tretiny z nich. Na druhej strane, najmenší záujem o túto formu práce majú firmy z regiónov Bratislavy a Košíc, kde „áno“ uviedla iba necelá štvrtina respondentov. „Za špecifickými výsledkami v regiónoch Bratislavy a Košíc je viacero faktorov. Je to napríklad vyšší podiel administratívy vo firmách, kde brigádnikov až tak výrazne netreba. Okrem toho, významné priemyselné podniky v týchto regiónoch zvyknú mať v lete celozávodnú dovolenku a preto brigádnikov nepotrebujú. Ďalším faktorom, ktorý sa pod výsledky podpísal, je to, že v týchto mestách sú náklady na brigádnikov najvyššie, sídli v nich veľa menších firiem, ktoré si preto nemôžu takúto výpomoc dovoliť,“ vysvetľuje Mesárová.