Vyplýva to zo správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2016. Dôvodov je hneď niekoľko – nižšia zamestnanosť žien, ktoré sa starajú o deti, ale aj ich finančná závislosť od muža.
Príčiny zvýšenej hrozby chudoby u žien sa skrývajú v rodovej nerovnosti na trhu práce, konštatuje správa Chudoba, rod a prelínajúce sa nerovnosti v EÚ, ktorú vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť. Ženy, ktoré sa starajú o rodinu či domácnosť, sa zamestnávajú menej, riziko chudoby sa navyše zvyšuje aj vplyvom ďalších faktorov, akými sú vek, zdravotné znevýhodnenie, etnicita, pôvod alebo zloženie domácnosti. Obzvlášť ohrozené sú ženy s osobitnými potrebami – so zdravotným postihnutím, samoživiteľky, osamelé matky a vdovy, staršie ženy, ale aj rómske ženy, migrantky či prisťahovalkyne. Ženy častejšie pracujú na skrátený úväzok, aby dokázali zabezpečiť starostlivosť o rodinu. Výsledkom je nižší plat, a teda neskôr aj nižší dôchodok. „Aj bez skráteného úväzku ženy ťahajú za kratší koniec. Rodový mzdový rozdiel je problémom takmer v každom odvetví. Rodový mzdový rozdiel na základe priemernej hodinovej mzdy dosiahol na Slovensku v roku 2016 až 18 %, pri hrubej mzde až 21,9 % v neprospech žien,“ uvádza správa, podľa ktorej môže byť nižšia mzda u žien spôsobená aj neprehľadným systémom odmeňovania, keď sa mužovi priznávajú vyššie sumy v podobe osobného nenárokovateľného ohodnotenia.
Situácia sa lepší len pomaly
O tom, že ženy zarábajú menej ako muži, sa diskutuje roky. Ministerstvo práce hovorí o aktuálnom rozdiele približne 19 percent. V roku 2005 to bolo 27 %, istý pokrok teda nastal. Ženy však stále zarábajú na hodinu v priemere 81 % mužskej mzdy. Ak aj muž a žena pracujú na rovnakej pozícii, priemerný platový rozdiel je 9 % v neprospech ženy. „Rodový mzdový rozdiel sa začína prejavovať približne v 25. roku života a pretrváva až do dôchodku,“ potvrdil hovorca rezortu práce Michal Stuška s tým, že prerušenie práce kvôli materskej a rodičovskej dovolenke je pre ženu znevýhodnením, ktoré ovplyvňuje jej príjem počas celej kariéry aj na dôchodku.
Ženy zarábajú menej aj v zahraničí
Rodový mzdový rozdiel nie je len problémom Slovenska. Podľa analýzy portálu Paylab zarábajú ženy v krajinách strednej a východnej Európy na rovnakých pozíciách ako muži v priemere o dve až jedenásť percent menej. Podľa ministerstva práce sa tento rozdiel v krajinách Európskej únie pohybuje na úrovni deväť percent. Čo sa týka platových rozdielov ako takých, v priemere zarábajú ženy v krajinách únie o 16 až 17 % menej ako muži. Najvýraznejšie rozdiely sú pri najlepšie zarábajúcich na vrcholových pozíciách – až 30 percent.
Tento problém sa týka aj západných krajín. Napríklad zamestnankyne britskej verejnoprávnej televízie BBC sa pred časom v otvorenom liste sťažovali svojmu zamestnávateľovi, v ktorom ho žiadajú o rovnaké platy, aké majú ich kolegovia muži. Novinárky nahnevali zverejnené mzdy približne stovky najlepšie zarábajúcich pracovníkov média. V zozname sa ocitla len približne tretina žien. Zatiaľ čo najlepšie platený muž v televízii zarába 2 až 2,25 milióna libier, prvá žena v rebríčku si zarobí sotva štvrtinu z tejto sumy.
Ako ďalej dodal, v rámci Zákonníka práce bol v roku 2007 novelizovaný paragraf, ktorý zakotvuje za rovnakú prácu rovnakú mzdu pre ženy aj mužov. Rozdiely však stále pretrvávajú, hoci kontinuálne klesajú. „Je však potrebné rozlišovať, ktoré tendencie sú riešiteľné legislatívou, a ktoré sú už výlučne vecou osvety a zmeny prístupu zamestnávateľov či samotných zamestnankýň,“ doplnil Stuška.
Ženy, ktoré majú na pleciach starostlivosť o domácnosť, sa navyše menej zapájajú do diania na pracovnom trhu. Alarmujúce je zistenie, že finančná závislosť žien od príjmov partnera rastie spolu s počtom detí. Podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť je len približne polovica žien, ktoré majú viac ako tri deti, zamestnaná. Až 44 percent spomedzi týchto žien má príjem pod hranicou chudoby.
Ženy sa niekedy podriaďujú samy
Podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied Magdalény Piscovej nie sú zistenia správy ničím novým a chudoba sa už tradične spája najmä so ženami. Podľa jej slov ide hlavne o osamelé matky, ktoré musia samy zabezpečiť starostlivosť o deti. „No treba sa pozrieť aj na celú životnú trajektóriu žien. Na začiatku profesijnej kariéry sú rovnocenné s mužmi, no potom príde etapa rodičovstva a po návrate do práce je ich situácia, čo sa týka príjmu, v porovnaní s mužmi oveľa nepriaznivejšia. Ak navyše zostane žena s deťmi sama, veľmi sa to zhoršuje,“ vysvetlila.
Situácia sa však oproti minulosti o niečo zlepšila. Striktné delenie pracovných pozícií na mužské a ženské sa podľa Piscovej postupne vytráca a tabu už nie je ani model rodiny, v ktorom žena zarába peniaze a muž sa stará o deti a domácnosť. „Samozrejme, model s mužom živiteľom prevláda, no takéto jednoznačné vnímanie rodiny sa už trochu oslabuje. Aj muž môže ísť na materskú dovolenku, počas ktorej bežne robí takzvané ženské práce,“ doplnila Piscová s tým, že tak postupne dochádza k narúšaniu rodových stereotypov. „No zrejme tu navždy zostanú niektoré činnosti, ktoré budú považované za dominantné pre mužov, a činnosti dominantné pre ženy,“ nazdáva sa sociologička.
Katarína Farkašová z Aliancie žien Slovenska zdôraznila, že dôvodov zvýšeného rizika chudoby u žien je veľmi veľa. „Často sa stáva, že keď majú muž so ženou rodinnú firmu, tak je žena zamestnaná načierno alebo pracuje ako dobrovoľníčka. Muž jej dáva vreckové, ale neplatí za ňu odvody. Ak sa čokoľvek stane, odíde od nej, žena zostane bez dôchodku,“ opisuje reálne prípady Farkašová. Podľa nej žena neraz zostáva submisívna, pretože verí, že sa obetuje pre rodinu. Ako doplnila, situácii nepomáha ani to, že ak si žena vyberie okrem rodiny aj kariéru, spoločnosť sa na ňu neraz pozerá cez prsty. „Hovoria o nej ako o karieristke alebo feministke,“ povedala.