Slovensko je v tomto smere medzi ôsmimi krajinami s „obráteným“ pomerom oproti väčšine a na druhej priečke podľa rozdielu, hneď za Bulharskom (23 % : 12 %). Väčšina krajín únie má pritom tento pomer obrátený – väčšina mladých ľudí sa za prácou nechce sťahovať do iného štátu, radšej tak urobí v rámci svojej rodnej krajiny.
Tieto výsledky vyplývajú z analýz zverejnených koncom marca 2018 Eurostatom, štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, ktoré sa týkali pracovného trhu mladých ľudí v rámci EÚ vo veku 20 až 34 rokov a vypracované boli na základe dát European Labour Force Survey. „Zo všetkých dostupných prieskumov naozaj vyplýva, že Slováci, ale aj Česi sa príliš nechcú sťahovať za prácou v rámci svojej krajiny. U mladých ľudí je viditeľná len snaha dostať sa do hlavného mesta. Je to dané tým, že sme pomerne malé krajiny – patríme v Európe k najmenším a s najväčšou hustotou obyvateľstva,“ hovorí Jitka Součková, marketingová manažérka personálnej agentúry Grafton.
Údaje zároveň odhaľujú, že v uvedenej vekovej skupine až 89 % ľudí pracujúcich v SR nezmenilo pri nástupe do svojho terajšieho zamestnania miesto svojho bydliska (extrémom je 98 % v Taliansku), pričom v rámci krajiny sa presťahovalo za miestom len 6 % (v Írsku 26 %) a z inej členskej krajiny sa prisťahovalo 5 % (v Luxembursku 12 %). V poslednom uvedenom prípade je pritom kontinentálny priemer pod 1 %.
Navyše viac ako polovica nezamestnaných mladých Slovákov, konkrétne 56 %, nie je naklonená myšlienke presťahovať sa za prácou. K európskemu štandardu na úrovni 50 % sa to blíži oveľa výraznejšie ako zistená neochota k pracovnej mobilite u Malťanov (73 %), Holanďanov (69 %) či Cyperčanov (68 %).
Štúdia Graftonu pod názvom Prieskum zamestnaneckých preferencií/Candidate Survey 2017 ukazuje, že 46 % respondentov zo vzorky 1 503 kontaktovaných sa už niekedy sťahovalo za prácou, z nich 43 % do zahraničia. Troma hlavnými dôvodmi boli nedostatok práce, ponuka práce a mzda. Až 48 % respondentov udáva, že pravidelne jazdí pracovne do zahraničia. Hlavným motivujúcim faktorom pre prácu v zahraničí je lepšia mzda (73 %). Presne polovica všetkých sťahovaní za prácou v rámci SR sa udiala do iného kraja, iba 2 % boli v rámci rovnakého okresu (5 % do iného okresu pri zachovaní kraja). „Zamestnávatelia pre zvýšenie pracovnej mobility toho príliš veľa urobiť nemôžu. Motiváciou pre mladých ľudí je predovšetkým bývanie. Museli by im teda ponúkať istotu bývania – dotácie či pôžičky,“ dodáva Součková.