Záujem o letné brigády klesá

„Kedysi nastupovali na brigády kandidáti, ktorým sa nedarilo nájsť si prácu na hlavný pracovný pomer. Situáciu však momentálne komplikuje veľmi nízka nezamestnanosť, ktorá spôsobila pokles počtu uchádzačov o letné brigády a sezónne práce,“ podotýka marketingová manažérka Graftonu pre ČR a SR Jitka Součková a dodáva: „Záujem o brigády klesá nielen medzi študentmi, ale aj u dôchodcov.“

Uchádzači zväčša nestoja o manuálnu prácu

Najviac brigádnických pozícií je k dispozícii vo výrobe, v logistických a zákazníckych centrách a obchode. „Brigádnici zväčša nestoja o manuálnu prácu. Ponúkaných pozícií je pritom v tejto oblasti neporovnateľne viac a ich ohodnotenie sa príliš nelíši od administratívy. Ak už záujemcovia vezmú manuálnu brigádu, preferujú pozície bez zmenovej prevádzky, a to napriek tomu, že za nočnú či víkendovú prácu môžu získať výrazné príplatky. Menší záujem o manuálne brigády je daný tiež tým, že firmy v čoraz väčšej miere umožňujú študentom platené stáže v nimi študovanom odbore a takéto pôsobenie je cenným prínosom pre profesijný životopis. Motivácia pre brigádu na robotníckej pozícii je teda čoraz menšia,“ konštatuje Jitka Součková.

Vypuklá disproporcia medzi ponukou a záujmom je najmä pri sezónnych prácach v agrorezorte. „Príležitostí v iných odvetviach je viac ako v minulosti, preto brigády v poľnohospodárstve strácajú na príťažlivosti. Historicky platí, že príjmy v tomto sektore nepatria k najatraktív­nejším, pričom sú napospol spojené s pomerne namáhavou manuálnou prácou,“ hovorí odborníčka z Graftonu.

Neplnoletí študenti hľadajú možnosť prázdninového zárobku predovšetkým v službách, obchode, cestovnom ruchu, hotelierstve a gastronómii alebo v spomenutých výrobných firmách, ale len v nezmenovej prevádzke a s jednoduchými manuálnymi prácami. Brigády si zväčša koncipujú na jeden prázdninový mesiac.

Vysokoškoláci preferujú prácu v študovanom odvetví

Naopak, študenti vysokých škôl vyhľadávajú dlhodobé brigády trvajúce dokonca aj počas semestrov. Aj z tohto dôvodu často brigádujú v mieste štúdia, nie trvalého bydliska. Prestáva to však platiť, ak brigáda nepresahuje časový rámec letných prázdnin – vtedy uprednostňujú domáce prostredie. Aktívnejší vysokoškoláci brigádujú aspoň tri mesiace, od júna do augusta, nezriedka si dočasnú prácu predlžujú do konca septembra. Významným fenoménom, ktorý ovplyvňuje celkovú situáciu, samozrejme, sú brigády v zahraničí. „Takmer každý študent či absolvent, pochopiteľne, primárne prejaví záujem brigádovať vo svojom odvetví, keď však narazí na reálnu ponuku, ktorá s tým nekorešponduje, nemá na výber,“ upozorňuje Součková.

K aktuálnym trendom pri brigádach patria rôzne skrátené úväzky, respektíve práce vhodné ako doplnok k materskej dovolenke. Firmy na to reagujú ústretovými benefitmi v podobe flexibilného rozvrhu – najmä možnosťou zvoliť si pracovné dni, prípadne čerpať krátkodobé voľno. Žiadanou inštanciou však zároveň sú aj nadčasy. Pribúdajú brigády v oblasti účtovníctva, spracovávania podkladov pre fakturáciu či nahrávania dát do informačných systémov.

„Údaje z ostatného obdobia ukazujú, že v Bratislave sa hodinová mzda pri brigádach všeobecne začína na sume 4,5 eura, vo výrobe je to približne o 50 centov viac. Zhodne zhruba o 1 euro oproti metropole sú tieto sumy nižšie v Nitre. V gastronómii v Košiciach je brigádnický príjem od 3–3,5 eura na hodinu,“ dodáva Součková. Pre zaujímavosť: v Prahe na niektorých brigádnických pozíciách momentálne atakuje hodinová mzda úroveň 150 Kč, čo je v prepočte cca 5,80 eura.