Tranzitná krajina
„Ak pri nástupnej mzde 600 až 650 eur hrubého v trojzmennej prevádzke nenachádzajú firmy najmä na západe Slovenska vhodných kandidátov, obracajú sa na Bulharsko či Rumunsko s príjmovou hladinou 500 až 520 eur. Vzhľadom na to, že spomenuté krajiny sú členmi EÚ, v zásade nie je problém zamestnať takýchto pracovníkov. Ukazuje sa však, že je to krátkodobé riešenie. Slovensko je totiž pre nich tranzitnou krajinou: priemerne po 4 až 5 mesiacoch odchádzajú do Rakúska alebo Nemecka, kde sú výrazne vyššie príjmy. Firmy teda strácajú týchto ľudí, ktorí si hľadajú uplatnenie inde v zahraničí,“ upozornil Branislav Jančuška, project manager z personálnej agentúry Grafton Slovakia.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je z tretích krajín najvyššie zastúpenie Srbov, rastie počet Ukrajincov a úplne novým trendom sú pracovníci z Vietnamu. „Objem žiadostí o pobyt vzrástol o tretinu, stúpa aj počet nálezov práce načierno. Firmy hľadajú kreatívne riešenia, aby získali čo najviac zahraničných pracovníkov a bolo to pre ne ekonomicky výhodné. Nie vždy je zamestnanie cudzincov v súlade s platnou legislatívou, niektorí pracujú úplne bez zmluvy,“ skonštatoval Jančuška. Cestou k redukcii práce načierno je oslovenie zavedených personálnych agentúr, ktoré môžu s hľadaním pracovníkov výrazne pomôcť, a najmä zintenzívnenie kontrol zo strany príslušného inšpektorátu.
Napriek uvoľňovaniu podmienok na interné zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín sú externé formy špecialitou najmä pri firmách so zahraničným partnerstvom. Zamestnávateľ so sídlom alebo subjektivitou mimo Slovenska vysiela pracovníkov na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou. V takom prípade slovenský zamestnávateľ má postavenie užívateľa. Pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín sa najbežnejšie využíva paragraf 23a odsek 1 písmeno „m“ zákona o službách zamestnanosti.
Hrozba sankcií
Najčastejšou formou je pracovnoprávny vzťah s personálnou agentúrou alebo so subjektom bez licencie ADZ (Agentúra dočasného zamestnávania) s pôsobnosťou na území SR, ktoré „zabezpečujú“ tzv. služby dodania tovaru či montáže. Agentúry sa teda navonok tvária, že predmetom ich spolupráce s výrobnou firmou sú montáže, ale v skutočnosti ide len o poskytovanie pracovnej sily, ktoré slovenský Zákonník práce upravuje ako inštitút dočasného prideľovania. „Pri štandardnom dočasnom pridelení má pracovník nárok na rovnaké podmienky vrátane mzdových ako kmeňový zamestnanec prijímajúcej firmy. Prax však ukazuje, že opak je pravdou a mzdy srbských či ukrajinských pracovníkov sú na úrovni slovenského minimálneho príjmu. Poznáme pritom aj prípady, keď sa časť mzdy vypláca v hotovosti – ľudovo povedané na drevo,“ priblížil Jančuška.
Keď sa spolupráca medzi agentúrou a výrobnou spoločnosťou nerealizuje formou klasického dočasného prideľovania, dochádza k podnikaniu bez platných oprávnení, konkrétne licencie ADZ, a k skrytému dočasnému prideleniu podľa paragrafu 58, odsek 2 Zákonníka práce. Za porušenie hrozí sankcia nielen agentúre, ale aj prijímajúcemu subjektu. „Jedným z najdôležitejších motivátorov pre takéto riešenia je lacná pracovná sila z krajín mimo EÚ. Pri nedodržaní porovnateľných pracovných a mzdových podmienok „agentúrnych“ a kmeňových zamestnancov prijímajúceho subjektu nastáva sociálny dumping. Nezanedbateľným faktorom sú aj možné úniky na daniach a odvodoch do fondov,“ podotkol Jančuška.
Rozloženie pracovníkov
Regionálne rozloženie cudzincov pracujúcich v SR kopíruje celkový regionálny trend na pracovnom trhu. Vo februári 2018 ich viac ako 40 000 pôsobilo v štyroch západných VÚC, teda v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji, zatiaľ čo v Žilinskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji to bolo iba necelých 10 000 pracovníkov. Rozloženie teda bolo zhruba 80 : 20.
Cudzinci sa na pracovnom trhu v SR uplatňujú aj v sofistikovanejších pozíciách s vysokou pridanou hodnotou, prevažuje však pôsobenie vo výrobnej sfére. „Napríklad zo spomenutých 13 000 zahraničných zamestnancov z tretích krajín pracujúcich na „infokartu“ až tri štvrtiny spadali do kategórií operátori a montéri strojov a zariadení či pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, prezrádzajú to štatistiky ÚPSVaR za druhý mesiac tohto kalendárneho roka.