Výšku platu firmy v pracovných ponukách zverejňujú

Povinné zverejňovanie platov v ponukách výrazne zdvihlo podiel inzerátov s uvedenou mzdou. Analýza portálov Profesia.sk a Platy.sk ukazuje, že zamestnávatelia často uvádzajú čísla, ktoré sú podobné priemerným platom na trhu. Novela o povinnom zverejňovaní základnej zložky mzdy v každej pracovnej ponuke výrazne zmenila správanie zamestnávateľov, ale aj uchádzačov na Profesia.sk.

08.10.2018 06:00
hľadanie práce, inzerát, ženy, práca, kariéra Foto:
V období január až apríl bola väčšina pracovných ponúk bez informácie o plate.
debata (1)

Ponuky bez platu tvoria menej ako desatinu

V období január až apríl bola väčšina pracovných ponúk bez informácie o plate. Inzeráty so mzdovými informáciami tvorili necelú tretinu, teda 31 percent. Po prvom máji stúpol podiel inzerátov so zverejnenou základnou zložkou mzdy na 92 percent. Inzeráty bez číselného údaju o plate tvoria zvyšok.

Úplne zastúpenie inzerátov s platom je zrejme nedosiahnuteľné. Dôvodom môže byť, že medzi ponukou na Profesia.sk je možné nájsť aj ponuky na prácu v zahraničí, vo verejnej správe, ale aj prípady, keď zamestnávatelia hľadajú živnostníkov. Na takéto ponuky sa májová novela nevzťahuje.

Fráza „plat dohodou“ uchádzačov už odrádza

V januári bol rozdiel medzi ponukou s platom a bez platu v tom, že inzerát so mzdovou informáciou mal v priemere zhruba o troch uchádzačov viac. Po novele sa tento rozdiel výrazne zväčšil. Na pracovnú ponuku s platom momentálne zareaguje v priemere dvojnásobný počet ľudí. Novela o povinnom zverejňovaní platov tak zrejme spôsobila, že uchádzači často reagujú na ponuky práce bez platu negatívne. Paradoxne sa to môže stávať aj v prípadoch, keď ide o ponuku práce, ktorá spadá do výnimiek, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Aj z tohto dôvodu často vidíme, že plat uvádzajú aj firmy, ktoré nie sú viazané touto povinnosťou.

Platy v ponukách sú zväčša podobné priemerným mzdám

Kým pred májom uverejňovali firmy v ponukách vždy nadpriemerné mzdy, ktoré boli často maximom, čo mohol zamestnanec dosiahnuť na danom mieste, dnes sú zvyky iné. Novela firmám nedovoľuje dohodnúť si s uchádzačom nižší plat, ako uviedli v inzeráte. Z tohto dôvodu musia zamestnávatelia uvádzať skutočne to, čo dostane zamestnanec už pri nástupe a nie napríklad o 10 odrobených rokov. Ukazuje sa, že pri pozíciách mimo manažmentu uverejňujú firmy zväčša podobné, či jemne vyššie mzdy, ako je priemer na daných pozíciách podľa Platy.sk. V prípade robotníka sú v ponukách približne o 8 percent vyššie čísla, v prípade vrátnikov je to 10 percent.

Naopak, firmy sú rezervovanejšie pri uvádzaní základných zložiek mzdy manažmentu. Ukazuje sa, že platy uvádzané v ponukách sú výrazne nižšie, ako sú priemerné základné mzdy. V prípade obchodného riaditeľa uvádzajú firmy v ponukách až o 34 percent nižšie čísla, ako je priemer.

Čísla z Profesia.sk a Platy.sk dopĺňa analýza Paylab Data Research. Zo vzorky 1 102 respondentov, ktorí sledujú ponuky práce, sa až 55 percent vyjadrilo, že ich zverejňovanie platov motivuje sledovať ponuky práce viac ako predtým. Medzi respondentmi však bolo aj 13 percent takých, čo zverejnené základné zložky mzdy, naopak, odrádzali od zmeny zamestnania. Pri otázke, či zamestnávatelia zverejňujú informácie o plate v pracovných ponukách dostatočne, sa nedá vyvodiť jasný výsledok. Až 46 percent respondentov označilo informácie za nedostatočné. Na druhej strane 43 percent ľudí, ktorí si prezerajú ponuky, ich považujú za zrozumiteľné.

Ak by si uchádzači mohli vybrať najvhodnejší spôsob zverejňovania platu v pracovnej ponuke, rozhodli by sa pre jasnú výšku základného platu a prípadné variabilné zložky zvlášť. Pre túto možnosť sa rozhodlo 34 percent respondentov, ktorí vnímajú platy ako zrozumiteľné, a 41 percent ľudí, ktorí vnímajú zverejnené informácie ako nedostatočné.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #plat #Práca a kariéra #Zákon o zverejňovaní platov