Správny životopis by mal zaujať

Životopis, niekedy skrátene označovaný aj ako CV (z latinského curriculum vitae), býva spravidla prvým kontaktom medzi uchádzačom o prácu a potenciálnym zamestnávateľom. Je to vlastne prvý doklad, ktorý sa mu dostane do rúk, preto ho nemožno podceňovať.

25.10.2018 06:00
životopis, cv Foto:
Ilustračné foto.
debata

Cieľom životopisu je nielen predstaviť sa – informovať o vašom vzdelaní, doterajšej praxi, schopnostiach a skúsenostiach, ale aj zaujať. Tak, aby vás spoločnosť, u ktorej sa zaujímate o prácu, pozvala na osobný pohovor. Ak životopisom nepresvedčíte, pozvanie nedostanete. "Životopis je vašou vizitkou, ktorú nechávate personalistovi a ktorá rozhoduje o kariérnom úspechu,“ približuje Martin Menšík zo spoločnosti Profesia.

Netreba zabúdať, že životopis nepíšete pre seba, ale pre iných. Zároveň je však na vás, aby ste posúdili, ktoré informácie sú pre tých, komu je vaše CV určené, dôležité. Vzdelanie, ktoré ste dosiahli, môže byť napríklad obdivuhodné, no pre zamestnávateľa nemusí byť podstatné.

Mnoho ľudí si tiež zostaví jeden životopis a ten potom rozposielajú na všetky strany. Často ho ani po rokoch nemenia, nanajvýš aktualizujú o posledného zamestnávateľa. To však nie je najvhodnejší prístup. Informácie v životopise by sa totiž mali prispôsobiť tomu, komu sú určené. To, čo je dôležité pre jedného potenciálneho zamestnávateľa, nemusí mať pre iného nijaký význam.

"Personalisti dnes venujú životopisu menej ako desať sekúnd času, preto pri jeho tvorbe treba pouvažovať, ktoré informácie sú dôležité a ako ich odprezentovať tak, aby zaujali,“ radí Menšík.

Aký by mal byť životopis

  • písaný na počítači, nie ručne
  • krátky, stručný a prehľadný (maximálne v rozsahu dvoch strán vo formáte A4)
  • štruktúrovaný podľa logických kategórií (vzdelanie, pracovná prax, zručnosti, školenia, záujmy…)
  • aktualizovaný pre potreby konkrétnej ponuky, o ktorú sa uchádzate
  • mali by byť zvýraznené informácie, ktoré majú súvislosť s pracovnou ponukou, na ktorú reagujete

Ako postupovať

Osobné údaje

Jedným z najdôležitejších údajov v CV, je meno, no aj tak sa často stáva, že ľudia zvýrazňujú skôr nadpis "životopis“ než to, ako sa volajú. Rodinný stav, národnosť, politickú príslušnosť či osobné údaje príbuzných uvádzať netreba. Personalistu nezaujímajú a ani nemajú právo sa na ne pýtať. Dátum narodenia však napísať treba.

Kontakt

Uvádza sa bydlisko, telefonický kontakt a e-mailová adresa. Tá by nemala pozostávať z rôznych prezývok (napríklad: macko91@gmail.com), ale zo seriózneho kontaktu, kde je uvedené meno a priezvisko.

Fotografia

Do životopisu by sa mala pridávať, len ak ju vytvoril skúsený fotograf, najlepšie profesionál. Rozhodne sa do CV nehodia rôzne zábery z dovoleniek a osláv alebo snímky, kde je vidno, že sú výrezom z väčšej, napríklad skupinovej fotografie. Dobrý je formát, aký sa používa na osobné doklady. Fotografia zároveň musí byť aktuálna, nie stará desať rokov.

Vzdelanie

Je vhodné uviesť ho v opačnom poradí, teda od najvyššieho dosiahnutého stupňa. Informácie o tom, kde ste chodili do základnej školy, môžete úplne vynechať, z pohľadu kariéry to nie je dôležité. Ak má niekto vysokoškolský diplom alebo maturitu, tak na tom, kde dral školské lavice, nezáleží.

Výnimkou môže byť, ak by šlo o niečo výnimočné, čo by mohlo mať význam pre zamestnávateľa – napríklad ak ste navštevovali ZŠ v zahraničí, čo je dôkaz, že výborne ovládate cudzí jazyk.

Pri uvádzaní školy vypíšte jej celý názov, vyštudovaný odbor, získaný titul a rok ukončenia. Absolventi môžu spomenúť aj názov diplomovej práce, ak súvisí s pozíciou, o akú sa uchádzajú.

Pracovné skúsenosti

Aj tu je dobré začať tou poslednou, aktuálnou. Ak uchádzač často menil zamestnanie, ale pracoval v rovnakom odbore, napríklad ako čašník, je vhodné tieto pracovné skúsenosti zhrnúť do jedného bloku a vymenovať len zamestnávateľov, pre ktorých pracoval.

Vždy je však vhodné uviesť v bodoch aj údaje o náplni práce, ktorú uchádzač vykonával. Absolventi zase často zabúdajú uvádzať medzi svoje pracovné skúsenosti povinnú prax absolvovanú počas školy alebo výmenné pobyty a podobne.

Skúsenosti a zručnosti

Tu je priestor, kde môže záujemca o prácu zamestnávateľovi ukázať svoj potenciál pre výkon danej profesie. Je vhodné uvedené údaje vždy upraviť podľa toho, o akú pozíciu má záujem, lebo nie všetky absolvované kurzy alebo získané zručnosti na ňu majú vplyv.

Ak spomína počítačové znalosti, mal by si vybrať z úrovní: začiatočník – denný užívateľ – pokročilý – expert. Pri vodičskom preukaze je dobré uviesť nielen jeho skupinu, ale aj údaj o najazdených kilometroch.

Cudzie jazyky

Spravidla sa uvádza, či ich uchádzač o prácu ovláda slovom a písmom, ako stupne možno použiť začiatočník – mierne pokročilý – stredne pokročilý – pokročilý, alebo uviesť, že ich vie používať plynulo.

Druhou možnosťou je uviesť ich znalosť podľa medzinárodného, tzv. európskeho referenčného rámca (úrovne A1, A2, B1, B2, C1, C2, kde A1 je najslabší a C2 najvyšší stupeň). Je dobré podložiť to aj nejakou jazykovou skúškou (štátnicou) alebo certifikátom.

Záujmy

Odporúča sa formulovať ich tak, aby boli osobnostnou charakteristikou uchádzača. Teda napríklad nepísať, že „rád behám“, ale, že „v uplynulom roku som absolvoval polmaratón“. To je pre personalistu signál, že ide o vytrvalého a cieľavedomého uchádzača.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #životopis #pohovor #Práca a kariéra