Mileniálov pribúda. Aké majú očakávania v práci?

Na pracovný trh prichádzajú čoraz mladšie generácie ľudí, ktoré majú iné pracovné nároky a potreby ako ich starší kolegovia. Odborníci upozorňujú, že to mení aj povahu pracovísk, na čo zamestnávatelia nemusia byť pripravení. Aké požiadavky majú ľudia, ktorí sa označujú ako generácia Y a Z alebo súhrnne mileniáli?

29.10.2018 06:00
kancelária, kariéra, práca Foto:
Je čoraz bežnejšie využívať podporu freelancerov a startupov a koexistovať s nimi v kancelárii.
debata (2)

Lepší pohľad do ich pracovného sveta ponúka správa spoločnosti Colliers International a medzinárodnej advokátskej kancelárie CMS. Ako z nej vyplýva, až tretina profesionálov v strednej a vo východnej Európe sa domnieva, že sa ich pracovisko v najbližších dvoch-troch rokoch zmení. Výročná správa o trhu s administratívnymi priestormi v strednej a vo východnej Európe s podtitulom Je vaše pracovisko pripravené na mileniálov vychádza z prieskumu medzi 72 odborníkmi zo strednej a z východnej Európy.

Za mileniálov sa dnes považujú ľudia narodení od začiatku 80. rokov minulého storočia až do roku 2000. Aké sú ich predstavy o vhodnom zamestnaní? Podľa čoho sa rozhodujú pri hľadaní práce?

Plat, kariéra, flexibilita

Viac ako tri štvrtiny opýtaných mileniálov považujú za najdôležitejší faktor pri výbere spoločnosti, v ktorej budú pracovať, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Za kľúčové pre spokojnosť s pracoviskom považovali tiež plat, možnosť kariérneho postupu a lokalitu. Menej dôležitý bol dizajn a vybavenie kancelárie. Iba 18 percent pokladá udržateľnosť kancelárie a „zelené atribúty“ za významnú charakteristiku modernej kancelárie.

„Medzi respondentmi, predovšetkým tými, ktorí sídlia v hlavných mestách, sa ukázal populárny co-working. Viac ako štvrtina súhlasila s tým, že práca v coworkingovom, flexibilnom priestore je atraktívna a ďalších 40 percent súhlasilo čiastočne. Podľa geografie sa zistilo, že 36 percent respondentov so sídlom v centre mesta rozhodne súhlasilo s coworkingom. Zásadne nesúhlasili len štyri percentá,“ priblížil Mark Robinson zo spoločnosti Colliers International.

Podľa jeho kolegyne Kristíny Pomothyovej, odborníčky na riešenie pracovného miesta, je na prvom mieste jednoznačne firemná kultúra a zdravie zamestnancov. Všetko ostatné vrátane architektúry a dizajnu je vedľajšie.

„Zamestnanci považujú zo strany zamestnávateľov za dôležité flexibilitu, transparentnosť a dôveru. Tieto hodnoty do veľkej miery ovplyvňujú ich spokojnosť. Z hľadiska výkonu sa zároveň kladie obrovský dôraz na komplexné zdravie a pohodu zamestnancov. To je priorita už aj v strednej Európe,“ zdôraznila.

V celom regióne pritom rastie agilný spôsob práce vrátane práce z domova. Až 49 percent profesionálov uviedlo, že má možnosť agilnej práce a využíva na ňu aspoň časť svojho pracovného času a 57 percent uviedlo to isté pri práci z domu. Agilnú prácu bežnejšie využívajú tí, ktorí pracujú v riadiacom a vrcholovom manažmente. To naznačuje, že sme ešte ďaleko od toho, aby sa taký spôsob práce stal bežným u mileniálov v strednej a vo východnej Európe.

„Alternatívne pracovné prostredia – coworkingové centrá, coworkingové kaviarne, hotdesking, agile oddelenia sa rozmáhajú relatívne rýchlo. Darí sa im najmä vďaka tomu, že čoraz väčšia časť zamestnancov kladie doraz na flexibilitu a rôznorodosť práce. Zmenilo sa tiež nastavenie tradičných korporácií aj inovatívnych malých firiem. Stratégiu a dizajn pracovného prostredia riadi jednoznačne nájomca, a toho dnes už aj v strednej Európe tlačia k tomu, aby svoj priestor prispôsoboval potrebám zamestnancov,“ uviedla Pomothyová.

Ako dodala, organizácie sa stávajú priepustnými. Vytvárajú si priestor pre externú komunitu, s ktorou vďaka tomu ľahšie udržiavajú vzťah. Zároveň sa mení zloženie tímov. Je čoraz bežnejšie využívať podporu freelancerov a startupov a koexistovať s nimi v kancelárii. Takto sa ekosystém firmy rozširuje a otvára inováciám. Je to extrémne dôležitý krok pre udržanie konkurencieschop­nosti.

Vplyv technológií

Technologický pokrok vrátane využívania umelej inteligencie a zavedenie riešení „smart office“, budú naďalej prinášať príležitosti a výzvy pre zamestnancov a firmy, ktoré ich zamestnávajú. S myšlienkou o zavedení technológie, ktorá monitoruje pohyb zamestnancov v kancelárii, bez výhrad súhlasili len štyri percentá respondentov v strednej a vo východnej Európe, až 65 percent bolo proti, pričom 44 percent „silno“ nesúhlasilo. To je v ostrom kontraste s mienkou vo Veľkej Británii, kde s touto technológiou sledovania súhlasilo až 65 percent pracovníkov v kanceláriách.

Oba regióny sa však zhodnú v inej veci – 65 percent profesionálov v strednej a vo východnej Európe a 55 percent v Spojenom kráľovstve sa vôbec neobáva, že umelá inteligencia ovplyvní ich profesiu v budúcnosti.

„V nasledujúcich rokoch bude čoraz viac spoločností investovať do vývoja umelej inteligencie a automatizácie opakujúcich sa procesov, s cieľom zvýšiť svoju konkurencieschop­nosť. Dôležité je, že práca založená na medziľudských vzťahoch bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu, hoci sa očakáva zmena modelu práce, v ktorej je zamestnanec priradený k určitému pracovnému stolu. Budúca práca bude od zamestnancov vyžadovať, aby zaujali holistický pohľad, analyzovali a vyvodzovali závery, čo bude viesť k tvorivým riešeniam. Kancelárske priestory by preto mali stimulovať tvorivú prácu a zdieľanie poznatkov,“ zhrnula Sylwia Pędzińska z Colliers International.

„Ide o obrovské zmeny najmä v tom, o akých zamestnancov budú mať firmy záujem. Empatia, schopnosť manažovať vzťahy, pracovať s emóciami nielen v oblasti produktov a služieb, ale aj s emóciami ľudí okolo nás, budú najdôležitejšie hodnoty zamestnancov budúcnosti. V skratke, všetko to, čo umelej inteligencii nepôjde tak dobre ako nám ľuďom. Toto si pomaly začínajú uvedomovať väčšie korporácie a investujú do rozvoja svojich kľúčových zamestnancov,“ pripomenula Pomothyová.

Istota na pracovisku

Nedávne geopolitické udalosti a krízy zmenili spôsob, akým sa mileniáli pozerajú na istotu zamestnania. Podľa štúdie spoločnosti Deloitte z roku 2018 s názvom Prvé kroky na trhu práce, ktorá skúma očakávania mileniálov strednej a východnej Európy od svojho pracoviska, je väčšina z nich menej ochotná zmeniť zamestnanie a vidí vyššiu hodnotu v zamestnaní na plný úväzok.

Za mileniálov sa dnes považujú ľudia narodení... Foto: SHUTTERSTOCK
pracovný kolektív, kariéra Za mileniálov sa dnes považujú ľudia narodení od začiatku 80. rokov minulého storočia až do roku 2000.

Prieskum tiež ukazuje, že pre túto skupinu je kľúčová flexibilita. Týka sa to pracovného času, kariérnych postupov, systémov odbornej prípravy a hodnotenia, ako aj oblečenia a pracoviska. „Naša štúdia ukazuje, že zamestnanci, a najmä mileniáli, majú nové očakávania toho, čo by malo poskytnúť kancelárske prostredie. Zamestnanci požadujú väčšiu flexibilitu, tvorivé riešenia pre spoluprácu a takmer komunitné prostredie. Je veľmi dôležité, aby zamestnávatelia a prenajímatelia prijali nové spôsoby myslenia a systému práce, aby prilákali a udržali si zamestnancov,“ vysvetlil Wojciech Koczara, vedúci oddelenia nehnuteľností v regióne v spoločnosti CMS.

Prieskum naznačuje, že v kancelárskych sektoroch v strednej a vo východnej Európe nastávajú zmeny. Nájomníci sa môžu usilovať o flexibilnejšie, možno aj krátkodobé, dohody o prenájme, ale silné ekonomiky v regióne zaznamenali pokles miery neobsadenosti a trh je viac naklonený prenajímateľom. Tieto trendy môžu developerov a prenajímateľov v strednej a vo východnej Európe už teraz povzbudiť, aby zvážili inovatívne riešenia pracovného priestoru vo svojich kancelárskych budovách.

Závery prieskumu

  • 77 % profesionálov vo východnej a v strednej Európe tvrdí, že vyvážený súkromný a pracovný život je najdôležitejším faktorom pracovného prostredia
  • z faktorov týkajúcich sa kancelárie až 58 % považovalo za veľmi dôležitú lokalitu
  • 28 % profesionálov „silno súhlasí“ s tým, že práca v coworkingovom/fle­xibilnom priestore je atraktívna, čiastočne súhlasilo ďalších 40 %
  • približne polovica profesionálov má v súčasnosti možnosť pracovať agilným spôsobom a 65 % zriedka alebo nikdy nepoužíva systém hot-deskov
  • viac ako 65 % profesionálov nesúhlasí so zavedením technológie, ktorá monitoruje pohyb zamestnancov v kancelárii
  • drvivá väčšina sa neobáva vplyvu umelej inteligencie na svoje pracovné úlohy
Zdroj: Colliers International, CMS

Rozdelenie generácií

Generácia X

  • vo svete sa tak označuje demografická skupina ľudí narodených od začiatku či polovice 60. rokov až do konca 70., resp. začiatku 80. rokov 20. storočia
  • v bývalom Československu sa tak chápu silné generačné ročníky, pre ktoré sa vžilo pomenovanie „Husákove deti“

Generácia Y

  • demografická skupina, ktorá nasleduje po generácii X
  • zahŕňa ľudí narodených od začiatku 80. rokov 20. storočia až po prvé roky 21. storočia

Generácia Z

  • demografická skupina, ktorá nasleduje po generácii Y
  • jej ohraničenie nie je presne stanovené, môžu to byť ľudia narodení od polovice 90. rokov 20. storočia až po prvé roky 21. storočia

Mileniáli

  • z angl. Millennials – označenie pre ľudí narodených medzi rokmi 1980 až 2000
  • pojem zaviedli ešte v 80. rokoch minulého storočia americkí historici a publicisti William Strauss a Neil Howe, autori tzv. Strauss-Howeovej generačnej teórie
  • pôvodne tak označili ľudí narodených od roku 1982, ktorí dosiahli dospelosť v novom tisícročí (miléniu)
  • pojem zahŕňa generáciu Y (tzv. starší mileniáli) a generáciu Z (mladší mileniáli)

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Generácia Y #Práca a kariéra #generácia Z #mileniáli