Lepší pohľad do ich pracovného sveta ponúka správa spoločnosti Colliers International a medzinárodnej advokátskej kancelárie CMS. Ako z nej vyplýva, až tretina profesionálov v strednej a vo východnej Európe sa domnieva, že sa ich pracovisko v najbližších dvoch-troch rokoch zmení. Výročná správa o trhu s administratívnymi priestormi v strednej a vo východnej Európe s podtitulom Je vaše pracovisko pripravené na mileniálov vychádza z prieskumu medzi 72 odborníkmi zo strednej a z východnej Európy.
Za mileniálov sa dnes považujú ľudia narodení od začiatku 80. rokov minulého storočia až do roku 2000. Aké sú ich predstavy o vhodnom zamestnaní? Podľa čoho sa rozhodujú pri hľadaní práce?
Plat, kariéra, flexibilita
Viac ako tri štvrtiny opýtaných mileniálov považujú za najdôležitejší faktor pri výbere spoločnosti, v ktorej budú pracovať, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Za kľúčové pre spokojnosť s pracoviskom považovali tiež plat, možnosť kariérneho postupu a lokalitu. Menej dôležitý bol dizajn a vybavenie kancelárie. Iba 18 percent pokladá udržateľnosť kancelárie a „zelené atribúty“ za významnú charakteristiku modernej kancelárie.
„Medzi respondentmi, predovšetkým tými, ktorí sídlia v hlavných mestách, sa ukázal populárny co-working. Viac ako štvrtina súhlasila s tým, že práca v coworkingovom, flexibilnom priestore je atraktívna a ďalších 40 percent súhlasilo čiastočne. Podľa geografie sa zistilo, že 36 percent respondentov so sídlom v centre mesta rozhodne súhlasilo s coworkingom. Zásadne nesúhlasili len štyri percentá,“ priblížil Mark Robinson zo spoločnosti Colliers International.
Podľa jeho kolegyne Kristíny Pomothyovej, odborníčky na riešenie pracovného miesta, je na prvom mieste jednoznačne firemná kultúra a zdravie zamestnancov. Všetko ostatné vrátane architektúry a dizajnu je vedľajšie.
„Zamestnanci považujú zo strany zamestnávateľov za dôležité flexibilitu, transparentnosť a dôveru. Tieto hodnoty do veľkej miery ovplyvňujú ich spokojnosť. Z hľadiska výkonu sa zároveň kladie obrovský dôraz na komplexné zdravie a pohodu zamestnancov. To je priorita už aj v strednej Európe,“ zdôraznila.
V celom regióne pritom rastie agilný spôsob práce vrátane práce z domova. Až 49 percent profesionálov uviedlo, že má možnosť agilnej práce a využíva na ňu aspoň časť svojho pracovného času a 57 percent uviedlo to isté pri práci z domu. Agilnú prácu bežnejšie využívajú tí, ktorí pracujú v riadiacom a vrcholovom manažmente. To naznačuje, že sme ešte ďaleko od toho, aby sa taký spôsob práce stal bežným u mileniálov v strednej a vo východnej Európe.
„Alternatívne pracovné prostredia – coworkingové centrá, coworkingové kaviarne, hotdesking, agile oddelenia sa rozmáhajú relatívne rýchlo. Darí sa im najmä vďaka tomu, že čoraz väčšia časť zamestnancov kladie doraz na flexibilitu a rôznorodosť práce. Zmenilo sa tiež nastavenie tradičných korporácií aj inovatívnych malých firiem. Stratégiu a dizajn pracovného prostredia riadi jednoznačne nájomca, a toho dnes už aj v strednej Európe tlačia k tomu, aby svoj priestor prispôsoboval potrebám zamestnancov,“ uviedla Pomothyová.
Ako dodala, organizácie sa stávajú priepustnými. Vytvárajú si priestor pre externú komunitu, s ktorou vďaka tomu ľahšie udržiavajú vzťah. Zároveň sa mení zloženie tímov. Je čoraz bežnejšie využívať podporu freelancerov a startupov a koexistovať s nimi v kancelárii. Takto sa ekosystém firmy rozširuje a otvára inováciám. Je to extrémne dôležitý krok pre udržanie konkurencieschopnosti.
Vplyv technológií
Technologický pokrok vrátane využívania umelej inteligencie a zavedenie riešení „smart office“, budú naďalej prinášať príležitosti a výzvy pre zamestnancov a firmy, ktoré ich zamestnávajú. S myšlienkou o zavedení technológie, ktorá monitoruje pohyb zamestnancov v kancelárii, bez výhrad súhlasili len štyri percentá respondentov v strednej a vo východnej Európe, až 65 percent bolo proti, pričom 44 percent „silno“ nesúhlasilo. To je v ostrom kontraste s mienkou vo Veľkej Británii, kde s touto technológiou sledovania súhlasilo až 65 percent pracovníkov v kanceláriách.
Oba regióny sa však zhodnú v inej veci – 65 percent profesionálov v strednej a vo východnej Európe a 55 percent v Spojenom kráľovstve sa vôbec neobáva, že umelá inteligencia ovplyvní ich profesiu v budúcnosti.
„V nasledujúcich rokoch bude čoraz viac spoločností investovať do vývoja umelej inteligencie a automatizácie opakujúcich sa procesov, s cieľom zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Dôležité je, že práca založená na medziľudských vzťahoch bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu, hoci sa očakáva zmena modelu práce, v ktorej je zamestnanec priradený k určitému pracovnému stolu. Budúca práca bude od zamestnancov vyžadovať, aby zaujali holistický pohľad, analyzovali a vyvodzovali závery, čo bude viesť k tvorivým riešeniam. Kancelárske priestory by preto mali stimulovať tvorivú prácu a zdieľanie poznatkov,“ zhrnula Sylwia Pędzińska z Colliers International.
„Ide o obrovské zmeny najmä v tom, o akých zamestnancov budú mať firmy záujem. Empatia, schopnosť manažovať vzťahy, pracovať s emóciami nielen v oblasti produktov a služieb, ale aj s emóciami ľudí okolo nás, budú najdôležitejšie hodnoty zamestnancov budúcnosti. V skratke, všetko to, čo umelej inteligencii nepôjde tak dobre ako nám ľuďom. Toto si pomaly začínajú uvedomovať väčšie korporácie a investujú do rozvoja svojich kľúčových zamestnancov,“ pripomenula Pomothyová.
Istota na pracovisku
Nedávne geopolitické udalosti a krízy zmenili spôsob, akým sa mileniáli pozerajú na istotu zamestnania. Podľa štúdie spoločnosti Deloitte z roku 2018 s názvom Prvé kroky na trhu práce, ktorá skúma očakávania mileniálov strednej a východnej Európy od svojho pracoviska, je väčšina z nich menej ochotná zmeniť zamestnanie a vidí vyššiu hodnotu v zamestnaní na plný úväzok.

Prieskum tiež ukazuje, že pre túto skupinu je kľúčová flexibilita. Týka sa to pracovného času, kariérnych postupov, systémov odbornej prípravy a hodnotenia, ako aj oblečenia a pracoviska. „Naša štúdia ukazuje, že zamestnanci, a najmä mileniáli, majú nové očakávania toho, čo by malo poskytnúť kancelárske prostredie. Zamestnanci požadujú väčšiu flexibilitu, tvorivé riešenia pre spoluprácu a takmer komunitné prostredie. Je veľmi dôležité, aby zamestnávatelia a prenajímatelia prijali nové spôsoby myslenia a systému práce, aby prilákali a udržali si zamestnancov,“ vysvetlil Wojciech Koczara, vedúci oddelenia nehnuteľností v regióne v spoločnosti CMS.
Prieskum naznačuje, že v kancelárskych sektoroch v strednej a vo východnej Európe nastávajú zmeny. Nájomníci sa môžu usilovať o flexibilnejšie, možno aj krátkodobé, dohody o prenájme, ale silné ekonomiky v regióne zaznamenali pokles miery neobsadenosti a trh je viac naklonený prenajímateľom. Tieto trendy môžu developerov a prenajímateľov v strednej a vo východnej Európe už teraz povzbudiť, aby zvážili inovatívne riešenia pracovného priestoru vo svojich kancelárskych budovách.
Závery prieskumu
- 77 % profesionálov vo východnej a v strednej Európe tvrdí, že vyvážený súkromný a pracovný život je najdôležitejším faktorom pracovného prostredia
- z faktorov týkajúcich sa kancelárie až 58 % považovalo za veľmi dôležitú lokalitu
- 28 % profesionálov „silno súhlasí“ s tým, že práca v coworkingovom/flexibilnom priestore je atraktívna, čiastočne súhlasilo ďalších 40 %
- približne polovica profesionálov má v súčasnosti možnosť pracovať agilným spôsobom a 65 % zriedka alebo nikdy nepoužíva systém hot-deskov
- viac ako 65 % profesionálov nesúhlasí so zavedením technológie, ktorá monitoruje pohyb zamestnancov v kancelárii
- drvivá väčšina sa neobáva vplyvu umelej inteligencie na svoje pracovné úlohy
Zdroj: Colliers International, CMS
Rozdelenie generácií
Generácia X
- vo svete sa tak označuje demografická skupina ľudí narodených od začiatku či polovice 60. rokov až do konca 70., resp. začiatku 80. rokov 20. storočia
- v bývalom Československu sa tak chápu silné generačné ročníky, pre ktoré sa vžilo pomenovanie „Husákove deti“
Generácia Y
- demografická skupina, ktorá nasleduje po generácii X
- zahŕňa ľudí narodených od začiatku 80. rokov 20. storočia až po prvé roky 21. storočia
Generácia Z
- demografická skupina, ktorá nasleduje po generácii Y
- jej ohraničenie nie je presne stanovené, môžu to byť ľudia narodení od polovice 90. rokov 20. storočia až po prvé roky 21. storočia
Mileniáli
- z angl. Millennials – označenie pre ľudí narodených medzi rokmi 1980 až 2000
- pojem zaviedli ešte v 80. rokoch minulého storočia americkí historici a publicisti William Strauss a Neil Howe, autori tzv. Strauss-Howeovej generačnej teórie
- pôvodne tak označili ľudí narodených od roku 1982, ktorí dosiahli dospelosť v novom tisícročí (miléniu)
- pojem zahŕňa generáciu Y (tzv. starší mileniáli) a generáciu Z (mladší mileniáli)