Zamestnancom a dohodárom musí zamestnávateľ strhávať zo mzdy odvody nemocenské poistenie, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Živnostníci, ktorých príjem prekročí stanovenú hranicu, si musia sami platiť odvody. Na rozdiel od zamestnancov sú oslobodení od platenia odvodov na poistenie v nezamestnanosti.
Z nemocenského poistenia môžu zamestnanci, ale aj živnostníci získať v prípade práceneschopnosti nemocenskú dávku a ak sa starajú o chorého člena rodina, môžu dostať zase ošetrovné. Z nemocenského poistenia sa vypláca aj materské.
Vďaka plateniu dôchodkového poistenia možno získať zase v prípade invalidity invalidný dôchodok a po dovŕšení dôchodkového veku starobný dôchodok. Dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku možno pritom požiadať o predčasný dôchodok.
Zamestnancom vďaka plateniu poistenia v nezamestnanosti môže vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti. Podmienkou na jej získanie je, že v posledných štyroch rokoch boli poistení aspoň dva roky. Živnostníci, ak chcú mať takisto nárok na dávku v nezamestnanosti, si musia odvody platiť dobrovoľne.
Ľudia pracujúci na zmluvu majú nárok aj na viacero výhod, ktoré im garantuje Zákonník práce. Od tohto roku majú po novom nárok aj na príspevok na rekreáciu na Slovensku. Tieto príspevky sú však povinné len pre firmy, ktoré zamestnávajú aspoň 50 ľudí. Menší zamestnávatelia síce môžu tento príspevok takisto poskytnúť, ale je to len na ich dobrovoľnom rozhodnutí. Výška dovolenkového príspevku dosahuje 55 percent z nákladov na rekreáciu. Maximálna suma príspevku je 275 eur. Takúto sumu dostanú tí zamestnanci, ktorí za dovolenku zaplatia aspoň 500 eur.
O príspevok na dovolenku nezostanú ochudobnení ani živnostníci. Tí si síce sami tento príspevok vyplácať nebudú, ale môžu si dať do nákladov výdavky na dovolenku na Slovensku. Takýmto spôsobom si môžu svoj základ dane znížiť najviac o 275 eur.
Kto pracuje na dohodu, nárok na dovolenkový príspevok nemá. Dohodári rovnako nemajú právo ani na viaceré ďalšie benefity, ktoré môžu získať pracujúci na zmluvu. „Dohodári sú v zmysle Zákonníka práce akoby zamestnanci druhej kategórie,“ tvrdí Viktor Križan, odborník na pracovné právo z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. V Zákonníku práce sa na nich vzťahujú len ustanovenia o pracovnom čase, ustanovenia o prestávkach v práci, o nočnej práci a zákonník zároveň ukladá zamestnávateľovi povinnosť vyplácať dohodárom aspoň minimálnu mzdu.
Ľudia pracujúci na dohodu tak nemajú napríklad právo na platenú dovolenku, príplatky za prácu v noci či cez víkend alebo stravné lístky. Ak sa zamestnávateľ rozhodne prepustiť dohodára, môže tak urobiť výrazne ľahšie ako v prípade klasického zamestnanca. Výpovedná lehota je len 15 dní a začína plynúť hneď od doručenia výpovede.