Správa GTCI (Globálny index konkurencieschopnosti talentov) meria hladinu globálnej konkurencieschopnosti talentov skúmaním 68 premenných. Index na rok 2019 porovnáva 125 národných ekonomík a 114 miest na všetkých úrovniach príjmu a stupňoch vývoja. Autorský tím opakovane potvrdzuje, že problémy súvisiace s talentom sa stali vážnou vecou pre firmy, krajiny a mestá – využitie talentu je vnímané ako kritický faktor rastu a prosperity.
V roku 2019 vedie rebríček globálnej konkurencieschopnosti talentov Švajčiarsko, a to už šiestykrát po sebe. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Singapur a USA, tak ako v roku 2018. Prvú trojku nasledujú severské krajiny: Nórsko, Dánsko, Fínsko a Švédsko. Na opačnom konci rebríčka sa tento rok umiestnil Jemen (125. miesto) po Kongu a Burundi.
Rovnako ako v minulých rokoch vyššie skóre v talentovom indexe súviselo s vyššou úrovňou príjmov. Vysokopríjmové ekonomiky majú stabilitu, vďaka ktorej investujú do celoživotného vzdelávania, posilňovania zručností a priťahovania a udržiavania globálneho talentu. Krajiny Ázie, Južnej Ameriky a Afriky zaznamenávajú eróziu svojho ľudského bohatstva.
Vzniká globálna mapa
Správa GTCI zároveň upozorňuje, že úlohu centier talentu zohrávajú mestá, a nie krajiny, čo bude mať vplyv na formovanie novej globálnej mapy talentu. Rastúci význam miest vyplýva z ich vyššej flexibility a schopnosti prispôsobovať sa novým trendom a vzorcom. Mestá sú ako ekonomické útvary veľmi flexibilné, lebo dokážu rýchlejšie meniť svoju politiku, čím sa zvyšuje ich atraktívnosť pre talent najmä v oblasti podnikania.
V roku 2019 sa na vrchole rebríčka miest s najväčším talentovým potenciálom objavil Washington nasledovaný Kodaňou, Oslom, Viedňou a Zürichom. Stabilná ekonomika, dynamické obyvateľstvo, špičková infraštruktúra a konektivita, vysokokvalifikovaná pracovná sila a prestížne vzdelávacie inštitúcie prispievajú k tomu, že sa z mesta stalo vyhľadávané centrum talentu. Úloha miest ako centier podnikateľského talentu rastie a zdôrazňuje význam vytvárania silných a živých ekosystémov, sústredených najmä okolo inovácií.
Priepasť medzi krajinami sa zväčšuje
V roku 2019 štúdia GTCI po prvýkrát poskytuje analýzu konkurencieschopnosti talentov na základe analýzy výsledkov od roku 2013. Hlavným zistením je, že rozdiel medzi špičkou a ostatnými členmi globálneho spoločenstva narastá. Konkurencieschopnosť talentov sa zvyšuje v tých skupinách krajín, kde už je relatívne vysoká, a klesá tam, kde je relatívne nízka.
Medzi desiatimi najlepšími krajinami v rebríčku konkurencieschopnosti talentov je osem európskych krajín. Výkonný riaditeľ INSEAD pre globálne indexy a editor správy GTCI Bruno Lanvin upozorňuje na potenciál Európy: „Znamená to, že Európa je naďalej hnacou silou talentu, ale zároveň to, že najviac lákajú talent tie krajiny, ktoré majú veľmi kvalitné univerzity a silné školstvo. Špičkoví, talentovaní ľudia sú však tiež mobilnejší na medzinárodnej úrovni, takže žiadna komparatívna výhoda nie je nezvratná a krajiny musia zostať otvorené a inovatívne, ak si chcú svoje vedúce postavenie zachovať.“ Svet práce sa rapídne mení a jestvuje riziko, že ak krajiny a mestá nebudú mať podmienky na pritiahnutie talentu, ľudia a podniky sa odsťahujú a budú hľadať príležitosti inde.
Talentový index pre Slovensko
Počas piatich rokov kleslo Slovensko z 27. pozície spomedzi 125 hodnotených na 41. miesto v medzinárodnom rebríčku krajín podľa schopnosti zužitkovať talenty. Najlepší výsledok dosahuje Slovensko v hodnotení v pilieri udržania talentu, kde mu pomáhajú indikátory týkajúce sa vysokej kvality života. Najhorší výsledok je v schopnosti pritiahnuť talent, kde mu bráni nízka miera vnútornej otvorenosti vrátane slabej tolerancie voči menšinám a prisťahovalcom.
Ivana Vačoková zo spoločnosti Adecco Slovakia však upozorňuje: „Slovensko dosahuje mierne lepší výsledok vzhľadom na vplyv talentu v podnikateľskej aktivite v nových produktoch než v celkovom talentovom indexe.“ Indikátorom s najvyšším skóre v tomto parciálnom hodnotení je produkcia inovácií. Výsledky naznačujú, že Slovensku sa darí relatívne dobre podporovať a rozvíjať podnikateľský talent a jeho hlavnou výzvou je podporovanie konkurencieschopnosti talentu v ostatných oblastiach.
Vo svojej „ekonomickej lige“ predbieha Slovensko tri krajiny s nižším HDP na hlavu – Grécko, Maďarsko a Poľsko – a má vyššie skóre ako Bulharsko, Rumunsko a Ukrajina. Česká republika sa umiestnila s veľkým náskokom 16 miest pred Slovenskom.
Tohtoročná správa GTCI sa zameriava špecificky na podnikateľský talent. Tímy skúmali a merali, ako sa podporuje, vychováva a rozvíja v rôznych krajinách na celom svete a ako tento typ schopností ovplyvňuje relatívnu konkurencieschopnosť rôznych ekonomík. Vytvárajú sa nové metódy stimulovania podnikateľského talentu aj talentu vo vnútri podnikov a inštitúcií a zamestnancov pripravených na budúcnosť. Stále viacej úsilia vkladajú zamestnávatelia do snahy o inovácie zdola a zvyšovanie emancipácie zamestnancov. Takýto pokrok je zvlášť viditeľný v mestách, kde čoraz častejšie ekosystémy „inteligentného mesta“ fungujú ako magnet na schopných ľudí. Výsledky ďalej ukazujú, že krajiny a mestá s najlepším hodnotením sú zvyčajne najviac otvorené podnikateľskému talentu. Pre podnikateľský talent sú čoraz dôležitejšie digitalizácia a globalizácia.
Aké vlastnosti musí mať človek, aby sa dalo u neho hovoriť o „podnikateľskom talente?“
Ivana Vačoková, Adecco Slovakia: Neexistuje presná schéma vlastností, ktorá by určovala, či niekto bude úspešný podnikateľ. Niekto môže byť len vizionárom a mať okolo seba dobrých ľudí a stať sa ním, naopak, niekto môže mať tie najlepšie predpoklady a napriek tomu sa mu nepodarí preraziť, keďže trh a konkurencia sú v dnešnej dobe naozaj obrovské. Dobrý podnikateľ by mal mať strategické a analytické myslenie, schopnosť viesť a motivovať a inšpirovať ostatných, mať schopnosť dotiahnuť veci do konca, prípadne vedieť prekonať neúspech, ako aj byť inovátor, a mnoho iných vlastnosti.
PhDr. Mária Rusková, koučka a mentorka: Talent vieme u podnikateľov odpozorovať nielen zo samotného výsledku podnikania človeka, ale aj z jeho prístupu. Najlepší podnikatelia stavajú svoj úspech na viacerých vlastnostiach – radosť z toho, čo človek robí, schopnosť uvažovať v súvislostiach a vidieť „veci z nadhľadu“, schopnosť riskovať a rýchlo sa rozhodovať. Je to aj ochota pracovať na sebe a rozvíjať svoje zručnosti a schopnosti, prijímať kritiku a vedieť sa poučiť z chýb a omylov. Z mojich rozhovorov s úspešnými podnikateľmi som odpozorovala viacero spoločných čŕt, ktoré majú, aj „zdieľnosť“ – schopnosť poďakovať sa a odmeniť tých, ktorí im pri podnikaní pomáhajú. Nezanedbateľnou črtou je aj schopnosť oddychovať a „dobíjať baterky“.
Robert Krause, psychológ: V najjednoduchšej podobe môžeme podnikateľský talent definovať ako určitú formu nadania jednotlivca, ktorá mu umožňuje dosahovať nadpriemerné výkony, a tým aj možnosť vynikať v tomto prostredí. Zo psychologického hľadiska pozorujem, že ľudia, ktorí podnikajú s vrodeným alebo so získaným nadaním, vnímajú situácie ako výzvy konfrontujúce ich schopnosti. To si vyžaduje z neuropsychologického hľadiska zapojenie tzv. prefrontálnej kôry, ktorá reguluje napríklad rozhodovanie, logické uvažovanie a vyvodzovanie dôsledkov.