Spomaľujúca sa slovenská ekonomika bude generovať čoraz menej pracovných miest a postupne sa bude schladzovať aj domáci trh práce. Vo výhľadovom komentári k miere nezamestnanosti na Slovensku to uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Nové pracovné miesta by mali podľa neho pribúdať najmä na západe krajiny, kde je už zásoba vhodnej pracovnej sily vyčerpaná. „V ekonomicky slabších regiónoch Slovenska, naopak, už tento rok budeme pravdepodobne pozorovať mierny nárast miery nezamestnanosti,“ tvrdí.
Ešte viac by sa tak mala podľa Koršňáka zvýrazniť heterogenita pracovného trhu na Slovensku, kde v zásade fungujú dva paralelné trhy, jeden na západe a severozápade a druhý na juhu stredného Slovenska a na východe. „V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak budú viacerí zamestnávatelia na západnom Slovensku stále odkázaní na dovoz pracovnej sily zo zahraničia, alebo v horšom prípade budú nútení prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne,“ dodal.
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku ku koncu februára tohto roka oproti januáru klesla o 0,1 percentuálneho bodu na 5,16 %. Medziročne bola miera nezamestnanosti v druhom mesiaci tohto roka nižšia o 0,56 percentuálneho bodu, informoval generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Marián Valentovič. Úrady práce evidovali na konci februára 141 432 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní s januárom ide o pokles o 2 798 ľudí. Medziročne počet uchádzačov, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce, klesol o 17 012 osôb.
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o prácu, a to vrátane ľudí na péenke alebo na absolventskej praxi, dosiahla minulý mesiac 6,35 %. Medzimesačne to znamenalo zníženie o 0,07 percentuálneho bodu, medziročne to bolo menej o 0,62 percentuálneho bodu. Celkový počet evidovaných uchádzačov o prácu predstavoval na konci februára tohto roka 174 028 osôb. Medzimesačne to bol pokles o 2 148 osôb, v porovnaní s februárom vlaňajška je to menej o 19 293 ľudí.
Ako uviedol minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, miera nezamestnanosti na Slovensku by mala do konca tohto roka klesať. „Už nie však tak razantne ako v minulom roku,“ povedal. V niektorých okresoch, kde je miera nezamestnanosti na úrovni dvoch percent, pritom bude podľa ministra veľmi ťažké zabezpečovať požiadavky zamestnávateľov na obsadenie pracovných miest. Upozornil na to, že počet dlhodobo nezamestnaných vo februári medziročne klesol o 18-tisíc. „Za štyri roky nám ubudlo 151-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných,“ zdôraznil.
Problém pritom minister práce vidí pri umiestňovaní absolventov stredných škôl na pracovnom trhu. V septembri minulého roka podľa Richtera prišlo do evidencie úradov práce takmer 5,9 tisíca absolventov stredných škôl, z ktorých je v evidencii úradov stále takmer 3,8 tisíca. Takýto pokles považuje Richter za nedostatočný, keďže úrady práce evidujú stále vyše 80-tisíc voľných pracovných miest. Apeluje na mladých ľudí, aby prijímali pracovné ponuky. „Veľakrát sa mi zdá, že očakávania, hlavne stredoškolákov, vzhľadom na finančné ohodnotenie sú prehnané a nezodpovedajú podmienkam a možnostiam,“ povedal minister. Podľa neho je nevyhnutné, aby absolvent prijal svoju prvú prácu a potom môže očakávať vyššiu mzdu. „Žijú u rodičov, bez nákladov a rodičia ich nemotivujú zobrať prácu,“ tvrdí Richter o absolventoch stredných škôl.
Lepšia situácia pri uplatňovaní sa na trhu práce je podľa neho u absolventov vysokých škôl, ktorých vlani do evidencie pribudlo 7,5 tisíca a v súčasnosti úrady práce z nich evidujú ako nezamestnaných 1,2 tisíca. „Zdá sa, že tých pár rokov veku, ktoré majú navyše, pomáha,“ povedal Richter.
(SITA)
Cena práce sa na Slovensku zvýšila
Zvyšovanie ceny práce na Slovensku súvisí s tým, že sa ekonomike darí, firmy majú viac tržieb a pri nedostatku pracovnej sily v určitých profesiách sú firmy nútené zvýšiť pracovníkom mzdy, uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. „Výrazný rast miezd vidno v štátnej aj súkromnej sfére už dlhší čas. Pre firmy to, samozrejme, znamená vyššie náklady,“ tvrdí. Na trhu práce stále vidí pokles nezamestnanosti a zároveň rast počtu nových pracovných miest. „Predpokladám, že táto situácia na trhu práce pretrvá aj tento rok. Rastúce príjmy domácností vidno aj na raste spotreby, ale aj na raste úspor,“ dodala.
Analytička Poštovej banky Jana Glasová v tejto súvislosti upozornila na to, že priemerná nominálna mzda na Slovensku za vlaňajšok prekročila 1 000 eur a nominálne vzrástla až o 6,2 %. „Podpisoval sa pod to hlavne priaznivý ekonomický vývoj v minulom roku, ktorý bol najciteľnejší počas prvých troch kvartálov,“ uviedla. Rast hrubého domáceho produktu na Slovensku bol podľa nej ťahaný tak zahraničným dopytom, ako aj domácou spotrebou. To sa prelievalo aj do pozitívneho vývoja na trhu práce, kde nezamestnanosť klesala a mzdy rástli. „Firmy totiž museli ponúkať lepšie platové ohodnotenie, pokiaľ chceli získať kvalifikovaných pracovníkov,“ dodala Glasová.
Hodinová cena práce na Slovensku vo štvrtom kvartáli vlaňajška podľa kalendárne upravených údajov Eurostatu medziročne celkovo nominálne vzrástla o 7 %. Hodinové mzdy a platy na Slovensku počas októbra až decembra vlaňajška medziročne stúpli o 6,9 % a ostatné zložky ceny práce sa zvýšili o 7,5 %. Cena práce tak na Slovensku rástla rýchlejšie v porovnaní s priemerom za celú eurozónu aj za celú Európsku úniu. V eurozóne hodinová cena práce vo štvrtom kvartáli minulého roka medziročne vzrástla o 2,3 % a v rámci celej Európskej únie sa zvýšila o 2,8 %. Hodinové mzdy a platy v rámci eurozóny vo štvrtom kvartáli 2018 medziročne stúpli o 2,3 % a ostatné zložky ceny práce vzrástli o 2,4 %. V rámci celej EÚ hodinové mzdy a platy počas októbra až decembra 2018 medziročne stúpli o 3 % a ostatné zložky ceny práce o 2,2 %.
Minimálna mesačná mzda na Slovensku od začiatku minulého roka stúpla o 10,3 %, na 480 eur, a od začiatku tohto roka o 8,3 %, na 520 eur. Na nárast ceny práce na Slovensku má vplyv aj zvýšenie príplatkov za prácu v noci a cez sviatok či zavedenie príplatkov za prácu v sobotu a nedeľu od začiatku mája minulého roka. Zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu sa pritom realizuje vo dvoch etapách. Od 1. mája vlaňajška sa pri nerizikovom zamestnaní príplatok za nočnú prácu zvýšil z pôvodných 20 % na 30 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy a od 1. mája tohto roka pôjde o nárast na konečných 40 % zo sumy minimálneho hodinového zárobku. V prípade rizikovej práce išlo od mája minulého roka o zvýšenie z 20 % na 35 % a od 1. mája tohto roka na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.
Novelou Zákonníka práce sa od mája minulého roka zvýšil príplatok za sviatok, a to z 50 % na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Príplatok za prácu v sobotu sa od mája vlaňajška zaviedol v sume 25 % minimálnej hodinovej mzdy a od mája tohto roka stúpne na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. Vyššie príplatky majú zamestnanci aj za prácu v nedeľu. Od začiatku mája minulého roka tieto príplatky dosahujú 50 % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy a od mája tohto roka už budú v sume minimálneho hodinového zárobku.