S ktorými odbormi sa lepšie uplatníte?

Aj keď odborníci už roky upozorňujú, že vzdelávací systém nezodpovedá potrebám pracovného trhu, na situácii sa veľa nezmenilo. Zo škôl stále vychádza množstvo absolventov takých odborov, o ktoré v praxi nie je záujem, a naopak, mnohé miesta sa nedarí obsadiť, lebo je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Veľa mladých ľudí sa preto po skončení strednej či vysokej školy zamestnáva v oblastiach mimo vyštudovaného odboru, alebo sa uspokojí s prácou, kde sa vyžaduje nižšia úroveň vzdelania.

Na pretrvávajúce problémy s uplatnením absolventov upozornila aj analýza ministerstva práce, ktorú nedávno zverejnili na internetovom portáli Trendyprace.sk. Okrem aktuálnej situácie na pracovnom trhu sa v nej autori zaoberajú nezamestnanosťou mladých ľudí podľa vyštudovaných odborov, porovnávajú ich platy, približujú rozdiely medzi jednotlivými krajmi a naznačujú ďalší vývoj. Na základe poskytnutých informácií tak možno odhadnúť, aký odbor má v tom-ktorom regióne najväčšiu perspektívu.

Ako vyplýva z uvedenej analýzy, podiel absolventov, ktorí nepracujú v oblasti svojho vzdelania, neprestajne rastie. Zatiaľ čo v roku 2012 tak robilo 56,7 percenta stredoškolsky vzdelaných osôb, v súčasnosti je to už viac ako 62 percent. Pri zamestnancoch s vysokoškolským titulom je toto tempo miernejšie, ale aj tak negatívne. Ich podiel v nezodpovedajúcich zamestnaniach sa v rovnakom čase zvýšil z 54 na súčasných 56 percent.

Pri stredoškolákoch tento vývoj postihuje predovšetkým mladších absolventov do piatich rokov od skončenia štúdia, ktorí si čoraz v menšej miere nachádzajú uplatnenie v oblasti súvisiacej s predmetom svojho štúdia. Od roku 2012 ich podiel stúpol z 56 až na 64 percent. Pokiaľ ide o vysokoškolákov, v čase do piatich rokov od skončenia štúdia u nich možno sledovať opačný trend. Ich podiel sa za posledných päť rokov výraznejšie nezmenil.

V Prešovskom kraji sa darí učiteľom

Ak sa pozrieme na spomenutý nesúlad medzi vyštudovaným odborom a vykonávanou profesiou, pri absolventoch stredných škôl je podľa analýzy najväčší v Trenčianskom a Trnavskom kraji, pri vysokoškolákoch v Trnavskom a Košickom kraji.

„Na druhej strane v najmenšej miere pracujú mimo odbor vzdelania vysokoškolskí absolventi v Prešovskom a Banskobystrickom kraji a stredoškolskí absolventi v Nitrianskom a Prešovskom kraji,“ porovnali tvorcovia analýzy.

Z regionálneho hľadiska je na tom najhoršie Trnavský kraj, kde vyše 60 percent vysokoškolsky a viac ako 64 percent stredoškolsky vzdelaných zamestnancov pracuje mimo vyštudovaného odboru. Ide o jediný kraj na Slovensku, kde podiel absolventov vysokej školy pracujúcich v inom odbore presahuje 60 percent. Z hľadiska stredoškolákov je na tom najhoršie Trenčiansky kraj s viac ako 66 percentami pracujúcimi mimo svojho odboru.

Čo sa týka ľudí s vysokoškolským diplomom, ktorí sa uplatňujú v pozíciách s nižšími nárokmi na vzdelanie, ich podiel od roku 2012 vzrástol z asi 23 na súčasných 26 percent. Ešte horšie sú na tom mladší absolventi. Do piatich rokov od ukončenia štúdia ich na pozíciách, kde stačí stredoškolské vzdelanie, pôsobí vyše 35 percent (ešte pred siedmimi rokmi ich bolo len 30 percent). Z tohto hľadiska je najlepšia situácia v Bratislavskom (31 percent) a najhoršia v Trnavskom kraji (viac ako 44 percent).

Pri vysokoškolských absolventoch vyniká Prešovský kraj s výrazne najnižším podielom pracujúcich mimo odboru vzdelania (46 percent) a do piatich rokov od skončenia štúdia je to dokonca na úrovni 44 percent. Podľa autorov analýzy je príčinou prevaha absolventov učiteľských odborov. Pedagogické profesie sú pre absolventov v tomto kraji zaujímavejšie ako v iných regiónoch, lebo sú to miesta s tabuľkovým platom a v kraji je najnižšia priemerná mzda. Platy učiteľov sa tam preto nezdajú až také nízke.

Žiadaní ľudia v zdravotníctve

K odborom, ktorých absolventom sa najviac darí živiť tým, čo vyštudovali, patria najmä tie z oblasti zdravotníctva – všeobecné lekárstvo, pôrodná asistencia, ošetrovateľstvo či rádiologická technika. V tomto segmente pracuje vo svojom odbore až 90 percent absolventov. V tom, čo vyštudovali, sa vo veľkej miere uplatňujú aj vysokoškolskí absolventi teologických smerov a absolventi z oblasti informačných technológií – softvérového a počítačového inžinierstva či informatiky. Asi len pätina z nich sa zamestná mimo svojho odboru.

Na opačnej strane sú hlavne vysokoškolské odbory z poľnohospodár­skych a lesníckych vied, napríklad poľnohospodárska a lesnícka technika, agrochémia a výživa rastlín, poľovníctvo, vidiecka turistika či kynológia, s ktorými sú šance na uplatnenie nízke. Podobne sú na tom i niektoré pedagogické odbory: učiteľstvo náboženskej a etickej výchovy, športová edukológia či neslovanské jazyky a literatúra. Z týchto absolventov nepracuje v odbore vzdelania ani jedna desatina.

Najviac absolventov stredných škôl pracujúcich v odbore je tiež z oblasti zdravotníctva, predovšetkým s vyšším odborným vzdelaním, ako napríklad diplomovaný rádiologický asistent, diplomovaná všeobecná sestra alebo operačná sestra, prípadne sanitár. Z nich nepracuje v odbore menej ako 10 percent absolventov.

Medzi stredoškolské odbory vzdelania s vysokou mierou uplatnenia patrí tiež mechanik opravár, učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, strojný mechanik či hutník operátor. Mimo vyštudovanej profesie sa zamestná iba menej ako tretina z nich.

Naopak, mimo svojho odboru vzdelania pracujú najčastejšie stredoškolskí absolventi umeleckých smerov ako odevný dizajn, scénické výtvarníctvo, fotograf, umelecký stolár a podobne. Nízke uplatnenie majú tiež absolventi vinohradníctva a ovocinárstva, manažmentu a služieb v cestovnom ruchu, agropodnikania, ale aj strechári, kozmetičky, vizážistky alebo animátori voľného času. Vo svojom odbore sa ich uplatní menej ako desatina.

S vysokou školou sa zamestná ľahšie

Aktuálny vývoj na pracovnom trhu súčasne potvrdzuje, že absolventi vysokých škôl majú lepšie šance zamestnať sa ako ľudia, ktorí majú len maturitu. Napríklad v roku 2017 absolvovalo denné štúdium 45 350 stredoš­kolákov a z ich celkového počtu pokračovalo v štúdiu na vysokej škole približne 37 percent. Miera nezamestnanosti tých, čo už ďalej neštudovali, dosiahla po piatich mesiacoch od skončenia štúdia zhruba 11 percent. (Pre porovnanie: v roku 2013 to bolo viac ako 30 percent).

Denné vysokoškolské štúdium skončilo v roku 2017 18 369 absolventov druhého a tretieho stupňa. Na úradoch práce sa z nich do piatich mesiacov zaregistrovalo vyše 13 percent (v roku 2013 ich bolo viac ako 16 percent). V januári 2018 dosahovala nezamestnanosť vysokoškolských absolventov sedem a stredoškolských 11 percent.

Z hľadiska hlavných skupín odborov vzdelania najnižšiu mieru nezamestnanosti po piatich mesiacoch od skončenia štúdia zaznamenali stredoškolskí absolventi vied a náuk o kultúre a umení, a to na úrovni 7,8 percenta. Druhú najnižšiu mieru dosiahli stredoškolskí absolventi z hlavnej skupiny odborov spoločenské vedy, náuky a služby (10,9 percenta). Naopak, najvyššiu mieru nezamestnanosti mali po piatich mesiacoch od skončenia školy absolventi hlavnej skupiny odborov vzdelania technické vedy a náuky.

Spomedzi absolventov vysokých škôl zaznamenali najnižšiu mieru nezamestnanosti po piatich mesiacoch absolventi z oblasti zdravotníctva (5,2 percenta). Na druhej strane najvyššiu mieru nezamestnanosti evidovali absolventi poľnohospodársko-lesníckych a veterinárnych vied a náuky (19,1 percenta), pričom v tejto hlavnej skupine ukončilo denné štúdium asi 800 absolventov.

Nezamestnanosť absolventov stredných škôl podľa vzdelania

Zdroj: Trendyprace.sk. Nezamestnanosť absolventov. Pozn.: Údaje z januára 2018.

Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl podľa vzdelania

Zdroj: Trendyprace.sk. Nezamestnanosť absolventov. Pozn.: Údaje z januára 2018.

Stredoškolské odbory s najväčším uplatnením na pracovnom trhu

1. Mechanik nastavovač

2. Strojárstvo – hydraulické systémy

3. Programátor obrábacích a zváracích strojov

4. Počítačové systémy

5. Diplomovaná všeobecná sestra

6. Mechatronika

7. Mechanik strojov a zariadení

8. Elektrotechni­ka – elektrické stroje a prístroje

9. Mechanik lietadiel

10. Mechanik – mechatronik

11. Mechanik opravár

12. Elektromecha­nik

13. Obchodné a informačné služby

14. Mechanik špecialista automobilovej výroby

15. Elektrotechni­ka v doprave a telekomunikáciách

16. Strojný mechanik

17. Dopravná prevádzka

18. Obrábač kovov

19. Strojárstvo

20. Mechanik elektrotechnik

Zdroj: Trendyprace.sk

Vysokoškolské odbory s najväčším uplatnením na pracovnom trhu

1. Softvérové inžinierstvo

2. Informačné systémy

3. Kybernetika

4. Informatika

5. Počítačové inžinierstvo

6. Všeobecné lekárstvo

7. Aplikovaná informatika

8. Chemické inžinierstvo

9. Aplikovaná mechanika

10. Financie, bankovníctvo a investovanie

11. Účtovníctvo

12. Elektronika

13. Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby

14. Farmácia

15. Elektrotechni­ka – elektrické stroje a prístroje

16. Medzinárodné vzťahy

17. Ekonomika a manažment podniku

18. Finančný manažment

19. Telekomuni­kácie

20. Verejná správa a regionálny rozvoj

Zdroj: Trendyprace.sk

Absolventi SŠ a VŠ, ktorí pracujú v inom odbore ako vyštudovali

Zdroj: Trendyprace.sk. Uplatnenie absolventov v zamestnaní. Pozn.: Podľa údajov z roku 2017.

Koľko zarábajú absolventi stredných a vysokých škôl?

Porovnanie platov vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných ľudí

Zdroj: Platy.sk. Pozn.: Údaje z roku 2017.

Priemerná hrubá mzda absolventov stredných škôl

Odbory vzdelania s najvyššími mzdami

Odbory vzdelania s najnižšími mzdami

Zdroj: Trendyprace.sk, Trexima Bratislava. Pozn.: Údaje sú z roku 2017. Ide o absolventov do piatich rokov od skončenia štúdia.

Priemerná hrubá mzda absolventov vysokých škôl

Odbory vzdelania s najvyššími mzdami

Odbory vzdelania s najnižšími mzdami

Zdroj: Trendyprace.sk, Trexima Bratislava. Pozn.: Údaje sú z roku 2017. Ide o absolventov do piatich rokov od skončenia štúdia.