Kto na Slovensku zarába najlepšie?Budú sa zvyšovať platy?

, 17.10.2019 08:51
pracujúci, dôchodca, dôchodok, práca,...
Zamestnávateľom chýba najviac ľudí na remeselníckych a robotníckych pozíciách, ďalej v technických odboroch a v informačných technológiách. Autor:

Oproti prechádzajúcim rokom sa percentuálne tempo rastu miezd na Slovensku nebude ďalej zvyšovať smerom k dvojciferným hodnotám. Odhaduje to personálna agentúra Grafton Slovakia aj na základe výsledkov svojho rozsiahleho prieskumu miezd.

V posledných troch rokoch sa tempo rastu priemernej mzdy zvýšilo zo 4,2 % v roku 2016 na 7,0 % v roku 2017, respektíve na 8,1 % v roku 2018. „Pre rok 2019 očakávame zmenu trendu, stále však pôjde o výrazný nárast v rozpätí 6 až 8 %,“ konštatuje Miroslav Garaj, Country Manager Grafton Slovakia. „Potvrdilo sa, čo sme očakávali, a to skutočnosť, že sa budú postupne stierať regionálne rozdiely, keďže nárast miezd v percentuálnom vyjadrení sa deje najmä mimo Bratislavy,“ dodáva.

K pokračujúcej nerovnováhe medzi dopytom po zamestnancoch a obsadzovaním voľných pracovných miest prispieva okrem iného aj stúpajúci záujem hlavne mladej generácie o možnosť pracovať v zahraničí. „Aj preto očakávame rast miezd v roku 2020 v rozpätí 5 až 7 %, pričom bude pokračovať trend postupného vyrovnávania mzdových hladín medzi jednotlivými regiónmi SR,“ avizuje Garaj.

Kto má o 500 eur viac

Najvyššie percentuálne prírastky miezd sa vo všeobecnosti logicky dejú na najnižších pozíciách, a to naprieč jednotlivými odbormi. Napríklad recepčná so skúsenosťami do troch rokov, teda vrátane žiadnych, v Žilinskom kraji pred dvoma rokmi zarobila minimálne 550 eur, teraz je to už 700 eur. Aj vo vyšších príjmových sférach sa však nájdu pozoruhodné príklady nárastu mzdy za spomenuté bienálne obdobie (2017–2019): u vedúceho logistiky v Banskej Bystrici je to z rozpätia 1 300 – 1 800 eur posun až na škálu 1 800 – 2 800 eur.

Prieskum poskytuje prehľadné porovnanie finančného ohodnotenia v 8 krajoch, 7 segmentoch, 16 odboroch a na 213 pracovných pozíciách. Sumy v prehľade sú uvedené ako obvyklá mesačná hrubá mzda v eurách vrátane jej variabilnej zložky. Prezentované dáta vychádzajú najmä z nástupných miezd uchádzačov, ktorým spoločnosť Grafton sprostredkovala zamestnanie, a tiež z dopytu firiem po zamestnancoch. Prieskum sa zameral na mzdy v týchto segmentoch, respektíve odboroch: informačné technológie a telekomunikácie, inžiniering a výroba, nákup a logistika, stavebníctvo a reality, bankovníctvo a finančné služby, obchod, retail a marketing a ľudské zdroje, administratíva a právo.

Trh práce

Rok 2019 sa nesie v znamení očakávaného spomalenia rastu hrubého domáceho produktu, ktoré je spôsobené predovšetkým vyčerpaným pracovným trhom a predpokladaným poklesom slovenského exportu na kľúčové zahraničné trhy, najmä do Nemecka, ktoré pre tento rok očakáva pokles rastu HDP. „Trh práce do budúcnosti ovplyvní nasýtenosť európskeho automobilového trhu a očakávaný pokles produkcie predmetného odvetvia automotive. Pokračujúca automatizácia a digitalizácia budú mať za následok zmiernenie tlaku na strane dopytu po pracovníkoch, a tým aj zmiernenie tlaku na rast miezd,“ vysvetľuje Miroslav Garaj.

Výrazným faktorom, ktorý ovplyvňuje ďalší vývoj slovenskej ekonomiky aj pracovného trhu, je neistota ohľadom medzinárodnej situácie. Ide napríklad o konečnú podobu brexitu, hrozbu obchodnej vojny medzi USA a EÚ, respektíve Čínou, pokles nemeckého exportu do spomenutej Číny či ďalší vývoj konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. „Pretrvávajúce riziká v zahranično-politickej oblasti pri súčasnej výrazne proexportnej orientácii slovenskej ekonomiky negatívne ovplyvňujú plány firiem. Niektorí zamestnávatelia začínajú hovoriť o budúcom možnom znižovaní výroby a súvisiacom prepúšťaní zamestnancov,“ podotýka Garaj.

Nábor zo zahraničia

Zamestnávateľom chýba najviac ľudí na remeselníckych a robotníckych pozíciách, ďalej v technických odboroch a v informačných technológiách. Zložitú situáciu na slovenskom trhu práce riešia firmy aj náborom zamestnancov zo zahraničia. „Flexibilita zamestnávateľov pri prijímaní zamestnancov zo zahraničia však stále nie je dostatočná. Firmy by mali akceptovať fakt, že nábor zo zahraničia je často finančne nákladnejší ako ten lokálny a vyžaduje si aj viac času a dôkladnú prípravu,“ upozorňuje Miroslav Garaj.

Hlavným zdrojom zahraničného náboru sú členské štáty Európskej únie, ale aj krajiny mimo EÚ, napríklad Ukrajina či Srbsko. „Záujem o zamestnancov z cudziny bude pokračovať aj v roku 2020. Dopyt bude najmä po kvalifikovaných pracovníkoch do výroby, takisto však očakávame nárast počtu zamestnaných cudzincov na pozíciách white collars napríklad v segmente informačných technológií,“ prognózuje Garaj.

Kto zarába nad tisíc eur

Najvyššie hrubé zárobky majú Slováci v odvetví informačných a komunikačných činností, kde hrubá mzda v auguste medziročne stúpla o 1,9 % na 1 895 eur. Hrubý mesačný zárobok nad tisíc eur mali v auguste tohto roka zamestnanci v ďalších piatich odvetviach. Na druhom mieste na nachádzal priemysel s hrubou mesačnou mzdou 1 123 eur, ktorá medziročne vzrástla o 2,2 %. Hrubou mzdou nad tisíc eur sa môžu pochváliť aj zamestnanci v predaji a oprave motorových vozidiel, ktorí v auguste dostávali v priemere 1 027 eur, čím si medziročne polepšili o 5,8 %. Vyplýva to z údajov, ktoré v piatok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Ďalšími tromi odvetviami so štvorcifernou hrubou mzdou sú doprava a skladovanie, veľkoobchod a vybrané trhové služby. V doprave a skladovaní sa priemerné hrubé zárobky v auguste medziročne zvýšili o 6 % na 1 020 eur. Zamestnanci veľkoobchodu mali na výplatných páskach priemerne v hrubom 1 018 eur, teda o 6,5 % viac ako v auguste vlaňajška. Šesticu odvetví so mzdou nad tisíc eur dopĺňa odvetvie vybraných trhových služieb, v ktorom si zamestnanci platovo medziročne polepšili o 7 %, ked ich hrubá mzda v auguste dosiahla 1 017 eur.

Pod tisíc eur v hrubom dostávali v auguste zamestnanci v ubytovaní, stavebníctve, maloobchode a v reštauráciách a pohostinstvách. V ubytovaní priemerná mzda zamestnanca medziročne stúpla o 3,2 % na 796 eur, v maloobchode o 6,5 % na 773 eur a v stavebníctve o 3,8 % na 743 eur. Suverénne najmenej dlhodobo zarobia zamestnanci v reštauráciách a pohostinstvách. V auguste tohto roka im síce priemerná mzda medziročne poskočila o 9,6 %, avšak dostala sa len na 526 eur.

#zamestnanci #výška mzdy #rast platov #platy #mzdy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku