Na návštevu lekára máte nárok zo zákona

Chystáte sa na plánované vyšetrenie k lekárovi a nadriadený vás odmieta pustiť? Na koľko dní voľna okrem dovolenky máte nárok?

09.12.2019 09:00
doktor, vyšetrenie Foto:
Návštevu lekára je zamestnanec povinný nahlásiť zamestnávateľovi a lekár je povinný vyznačiť na tzv. priepustke dátum a dĺžku trvania vyšetrenia.
debata

Zákonník práce upravuje, na koľko dní dovolenky má zamestnanec nárok a koľko dní voľna okrem nej je zamestnancovi firma povinná poskytnúť. Paragraf 141 Zákonníka práce vymenúva všetky prekážky v práci na strane zamestnanca aj s určením, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy, a aj limit, koľko hodín alebo dní si môže zamestnanec vyčerpať. Platná spomínaná legislatíva ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku a z viacerých dôvodov, a to najmä z dôvodu jeho vyšetrenia alebo ošetrenia na nevyhnutne potrebný čas, alebo ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnanec má nárok na najviac na 7 dní v kalendárnom roku (56 hodín), respektíve podľa dĺžky trvania pracovného pomeru.

„Definícia nevyhnutne potrebný čas je trochu ošemetná záležitosť, pretože zamestnanci často automaticky chápu návštevu lekára ako celodenné voľno. To však platí len vtedy, ak je na potvrdení od lekára napísané, že sa podrobil celodennému vyšetreniu,“ uviedol Miroslav Garaj, Country Manager Grafton Slovakia.

Návštevu lekára je zamestnanec povinný nahlásiť zamestnávateľovi a lekár (alebo príslušné zdravotnícke zariadenie) je povinný vyznačiť na doklade, ktorý sa bežne označuje ako priepustka, dátum a dĺžku trvania vyšetrenia. Priepustku je potrebné doručiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu, najlepšie hneď po vyšetrení, respektíve na druhý deň, vždy najneskôr do konca mesiaca, v ktorom sa uskutočnila návšteva lekára. Zákon neupravuje lehotu, dokedy má byť takéto potvrdenie doručené, odporúča sa však odovzdať doklad čo najskôr. Úprava času, dokedy treba predmetný doklad odovzdať, môže byť navyše upravená v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve.

Zamestnávateľovi zároveň neprináleží posudzovať, či zamestnanec, ktorý čerpá pracovné voľno na návštevu lekára na celý deň, musí naozaj stráviť u lekára takýto čas. Je na posúdení zamestnanca, prípadne lekára, či ide o adekvátnu dobu. Rovnako to platí aj pri návšteve lekára s dieťaťom či iným rodinným príslušníkom. Firma môže kontaktovať lekára a overiť si, či ste tam skutočne boli a či bol časový interval skutočne nevyhnutný, ak ale zamestnávateľ požaduje od lekára informácie týkajúce sa vášho zdravotného stavu, tak platí zákonná povinnosť mlčanlivosti – zdravotníci nesmú zamestnávateľovi poskytnúť informácie o dôvode návštevy lekára.

Zamestnávateľovi vyplýva zo Zákonníka práce povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z ďalších dôvodov. Ide napríklad o sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie, úmrtie v rodine, svadba zamestnanca, sťahovanie či hľadanie si novej práce.

Kedy vám zamestnávateľ musí poskytnúť voľno?

Vyšetrenie, ošetrenie, narodenie dieťaťa,... Foto: SHUTTERSTOCK
človek, paragraf Vyšetrenie, ošetrenie, narodenie dieťaťa, úmrtie rodinného príslušníka, vlastná svadba... Aj to sú situácie, vďaka ktorým máte nárok na voľno.

Zákonník práce ustanovuje, že:
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Nárok na voľno

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času

b) narodenie dieťaťa zamestnancovi

pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku.

d) úmrtie rodinného príslušníka

1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb

2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb

3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb

e) svadba

pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca

f) znemožnenie cesty do zamestnania

znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.

g) prerušenie premávky

nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy. Pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.

h) sťahovanie

presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie. Pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. Najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy.

i) hľadanie nového miesta

vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru. Pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

Ďalšie voľno

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi

a)ďalšie pracovné voľno z vyššie uvedených dôvodov s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy

b)pracovné voľno z iných dôvodov ako vyššie uvedených s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

c)pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy

d)pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

Zdroj: Zákonník práce

Oplatí sa vedieť

  • Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.
  • Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #vyšetrenie #voľno #návšteva lekára #Zákonník opráce