Zdravotne postihnutí občania dostanú viac peňazí na podporu zamestnávania

Len približne 38 percent ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku pracuje. Medzi prekážky ich zamestnávania, okrem iného, patrí i nízka miera pripravenosti tak na strane zamestnávateľov, ako i samotných ľudí s hendikepom.

09.01.2020 10:00
hendikep, muž, barle, práca Foto:
Nejde o nezákonnú činnosť. Invalidní dôchodcovia môžu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok.
debata

"Zamestnávatelia nemajú so zamestnávaním ľudí so zdravotným postihnutím skúsenosti. Podľa prieskumu realizovaného spoločnosťou Profesia len 16 % zamestnancov v bežných firmách má skúsenosť so spoluprácou s kolegom so zdravotným postihnutím. Na druhej strane, významná miera segregácie ľudí s hendikepom tak vo vzdelávacom systéme ako i bežnom živote, negatívne ovplyvňuje ich schopnosť umiestniť sa na otvorenom trhu práce. Významná časť z nich nemá osobnú skúsenosť s otvoreným trhom práce a bez pomoci špecializovaných organizácií ani nemá reálnu skúsenosť ju získať,“ približuje problémy zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím. "Na základe viacerých výskumných správ je možné tvrdiť, že realizácia metód pracovnej rehabilitácie je na Slovensku rovnako významne poddimenzovaná,“ konštatoval.

Zdravotne postihnutý občan, ktorý sa chce zamestnať, pritom môže využiť viaceré štátne príspevky na podporu zamestnávania. Najčastejšie sa uplatňuje v chránených dielňach a chránených pracoviskách. Nástrojov je však viac a tiež sa volia podľa individuálnych objektívnych potrieb. Po splnení podmienok vzniká nárok na poskytnutie príspevkov každému zamestnávateľovi alebo hendikepovanému občanovi, ktorý oň požiada. Príspevky sa vyplácajú v rôznych sumách a odvíjajú sa od celkovej ceny práce. Celková cena práce na účely zákona o službách zamestnanosti je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve zverejnenej Štatistickým úradom SR za 1. až 3. štvrťrok roka, ktorý predchádza roku, v ktorom bude platiť, a preddavku na poistné na povinné zdravotné a sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. Celková cena práce je na tento rok stanovená na 1438,52 eura. A vďaka nej budú aj príspevky na podporu zamestnávania vyššie.

Mnoho hendikepovaných ľudí sa často obáva zaradiť sa do pracovného procesu, pretože často sú aj poberateľmi invalidného dôchodku a majú obavu, že o túto dávku prídu, ak sa zamestnajú. "Nejde o nezákonnú činnosť. Invalidní dôchodcovia môžu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis nezakazuje súčasné poberanie penzie a výkon primeranej zárobkovej činnosti,“ vysvetlil riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Častým problémom pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí je aj absencia funkčného systému podpory zameranej na ich oboznamovanie sa s pracovným prostredím, získavaním pracovných a sociálnych zručností, ako i prípravu pracovného prostredia na zapojenie kolegu so zdravotným postihnutím. "Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu prostredníctvom svojho Centra sociálnej a pracovnej rehabilitácie so spoločnosťou Profesia na realizáciu programu Výpomoc so srdcom spolupracuje na výbere a podpore ľudí s hendikepom, ktorí by mohli v spolupracujúcich firmách nájsť pracovné uplatnenie. Riešením problému absentujúcej podpory zameranej na zvyšovanie sociálnych a pracovných zručností ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí nemajú skúsenosť s otvoreným trhom práce, môže byť vytvorenie siete zamestnancov pracujúcich v regiónoch. Hlavná činnosť zamestnancov Centra by bola zameraná na poskytovanie podpory ľuďom so ZP v prostredí konkrétnych firiem, kde by mohli získavať pracovné a sociálne zručnosti, čím sa ich vyhliadky na zamestnanie významne zvýšia,“ dodal Piršel.

Aké povinnosti má zamestnávateľ?

Musí pre občanov so zdravotným postihnutím (ZP), ktorých zamestnáva, zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce, vykonávať zaškoľovanie a ich prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, viesť evidenciu občanov so ZP a zamestnávať týchto občanov; ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so ZP v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana s hendikepom, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti pracovať vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so ZP započítava, ako keby zamestnával troch takýchto občanov.

Celkový počet zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.

Zistený počet občanov so ZP, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so ZP na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho roka na predpísanom tlačive („Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím“).

Zdroj: upsvar

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnávanie #zdravotne postihnutí ľudia #hendikepovaní ľudia