Ako zvládnuť prácu na zmeny

, 11.03.2020 12:00
krajčírka, práca, úsmev, šijací stroj
Práca na zmeny môže rozhodiť naše vnútorné hodiny a tým ovplyvniť náš pracovný výkon a jeho kvalitu. Autor:

V rámci Európy patríme k štátom, kde na zmeny pracuje najvyšší podiel zamestnancov. Mnohí si už na to zvykli, dokonca v tom vidia isté výhody. Práca na zmeny však môže mať aj negatívny vplyv na ľudské zdravie. Na čo si treba dávať najväčší pozor?

Robiť striedavo cez deň i v noci, na sviatky aj cez víkendy alebo ťahať 12-hodinové služby. Na Slovensku tak podľa európskeho štatistického úradu Eurostat pracuje až 30 percent zamestnancov, čo je v rámci Európskej únie dosť vysoké číslo. Na porovnanie: v Nemecku pracuje na zmeny len asi 15 percent zamestnancov, priemer EÚ dosahuje 18 percent. Veľa Slovákov chodí do práce aj cez víkendy – v sobotu robí každý piaty, v nedeľu každý šiesty.

Hoci striedanie pracovných zmien môže narúšať súkromný život zamestnancov, prináša to aj viacero výhod. Potvrdil to i prieskum medzinárodnej spoločnosti Déhora, ktorá sa zaoberá plánovaním a riadením pracovných síl. Ako z neho vyplynulo, 58 percent opýtaných považuje za najväčšie plus práce na zmeny to, že majú voľno aj počas bežného pracovného týždňa. Vďaka tomu môžu navštíviť plaváreň, fitnescentrum či nákupné stredisko v čase, keď je ešte väčšina ľudí v práci.

Viac ako polovica respondentov (52 percent) oceňuje tiež možnosť vybaviť si počas voľna súkromné veci – vyhnú sa vtedy čakaniu v dlhých radoch na úradoch alebo u lekára. Polovica oslovených zamestnancov pracujúcich na zmeny pokladá za jednu z najväčších výhod aj možnosť vyššieho zárobku počas víkendov, nočných služieb alebo sviatkov. Ak pracujú v noci, mávajú nárok na dva voľné dni za sebou, čo využívajú na oddych alebo výlety bez toho, aby si museli čerpať dovolenku. Asi 22 percent opýtaných, ktorí robia na 12-hodinové zmeny, si pochvaľuje i menej cestovania do práce, prípadne možnosť privyrobiť si braním nadčasov.

Aj keď sú však víkendové a nočné zmeny vďaka príplatkom pre väčšinu ľudí prínosom, 27 percentám respondentov sa nepáčia. Pre tretinu oslovených je nevýhodou zložité organizovanie súkromného a pracovného života. Pre nepravidelné pracovné zmeny ľudia navyše často čelia problémom v rodinnom a partnerskom živote, pričom musia oželieť aj mnoho aktivít s priateľmi.

A hoci vyše polovice zúčastnených v prieskume potvrdilo, že im zamestnávateľ v naliehavých prípadoch umožňuje vymeniť si zmenu podľa potreby, niekedy sa to nezaobíde bez ťažkostí – či už s nadriadenými, alebo s kolegami.

Kde sa najviac pracuje na zmeny
Krajina podiel pracujúcich na zmeny
Srbsko 41 %
Chorvátsko 37 %
Severné Macedónsko 37 %
Slovinsko 36 %
Čierna Hora 33 %
Poľsko 31 %
Slovensko 30 %
Rumunsko 28 %
Česká republika 28 %
Grécko 28 %
Zdroj: Eurostat. Pozn.: Porovnanie v rámci Európy. Údaje sú za rok 2018.

Ohrozený biorytmus

Podceňovať nemožno ani vplyv pracovných zmien na zdravotný stav zamestnancov. Ľudský organizmus totiž funguje v určitých časových cykloch, tzv. biorytmoch. Ak sa tieto vnútorné (biologické) hodiny človeka často narúšajú, môže to mať negatívne následky. Plánovaniu zmenovej prevádzky by sa preto mala venovať zvýšená pozornosť.

Biorytmus ľudského tela je nastavený tak, aby sa zladil s vonkajšími podmienkami – cez deň by sme mali byť aktívnejší a v noci spať. Najväčšou záťažou pre organizmus je práca na nočné zmeny. Je v rozpore s prirodzenými rytmami spánku, stravovania a so sociálnymi aktivitami človeka. Na biorytmus však môže mať vplyv aj chaotické striedanie pracovných zmien.

Ak sa potom v človeku narušia jeho prirodzené hodiny, ľudské telo podľa vedcov prechádza podobným stavom ako v prípade takzvaného jet lagu (pásmovej choroby). To je situácia, ktorá vzniká po dlhom lete naprieč viacerými časovými pásmami. Človek má vtedy ťažkosti prispôsobiť sa dennému režimu, môžu sa prejaviť problémy so spánkom, únava či nechutenstvo. Keď sa človek navyše nevyspí a bdie 17 hodín v kuse, organizmus sa správa rovnako, ako keby mal 0,5 promile alkoholu v krvi.

Práca na zmeny môže rozhodiť naše vnútorné hodiny a tým ovplyvniť náš pracovný výkon a jeho kvalitu. Napríklad vo večerných hodinách telo človeka uvoľňuje melatonín – hormón, ktorý vyvoláva pocit spánku a vytvára priestor na to, aby si človek odpočinul. Počas dňa sa zase, naopak, vylučuje hormón kortizol podporujúci telesnú aktivitu. Ak však človek robí na zmeny, prirodzená tvorba hormónov sa narúša.

Práca v noci vo vybraných európskych krajinách
Krajina podiel pracujúcich v noci
Slovensko 15 %
Severné Macedónsko 9 %
Srbsko 9 %
Malta 9 %
Holandsko 9 %
Taliansko 8 %
Maďarsko 6 %
Rakúsko 6 %
Nemecko 5 %
Česká republika 5 %
Švajčiarsko 5 %
Bulharsko 4 %
Francúzsko 3 %
Litva 3 %
Poľsko 2 %
Chorvátsko 2 %
Zdroj: Eurostat. Pozn.: Údaje sú za rok 2018.

Samoplánovanie

Odborné štúdie poukazujú na to, že rozhodený biorytmus môže spôsobiť problémy spojené s nevoľnosťou, nechutenstvom, so zápchou či s bolesťou hlavy. Ľudia, ktorí majú narušený biorytmus, tiež častejšie trpia pocitmi úzkosti a depresie. Z dlhodobého hľadiska môže byť práca s nesprávne naplánovanými zmenami aj dôvodom pre poruchy trávenia, obezitu, vysoký krvný tlak či zvýšený cholesterol. Podstatnú úlohu tu však zohráva i životný štýl zamestnanca, jeho spôsob stravovania, zlozvyky či množstvo pohybu.

Cestou, ako zladiť prácu na zmeny s osobným životom zamestnanca a zároveň znížiť negatívny dosah na jeho zdravie, je samoplánovanie zmien. Je to koncept, vďaka ktorému si zamestnanci na základe vopred určených pravidiel môžu vytvoriť vlastný rozvrh práce. To im umožní tráviť viac času s rodinou a priateľmi alebo venovať sa svojim záľubám. Prínosom pre firmy je, že sú takí pracovníci spokojnejší a zdravší, čo znižuje ich fluktuáciu a zvyšuje pracovný výkon.

„Ak dáte zamestnancom voľnosť a zároveň si budú môcť prácu naplánovať tak, že bude vyhovovať ich biorytmu, zvýšite tým kvalitu ich života. Ideálne nastavenie vzhľadom na namáhavosť práce je, keď sa počet zmien v rade za sebou pohybuje v rozsahu dve až štyri zmeny. Najprirodzenejšie pre ľudské telo je striedanie zmien – rannej, popoludňajšej a nočnej,“ vysvetlil Roman Urban, konzultant v českej pobočke spoločnosti Déhora.

Správne striedanie zmien pomáha predchádzať nedostatku spánku. Naopak, päť alebo viac rovnakých zmien po sebe vedie k vysokému pracovnému vyťaženiu, únave a zvyšuje riziko zdravotných problémov. Dĺžka zmien by nemala prekročiť deväť hodín a podceňovať by sa nemalo ani radenie zmien za sebou.

Riziko poranenia je podľa expertov priemerne o šesť percent vyššie pri druhej nočnej zmene, o 17 percent pri tretej nočnej zmene a pri štvrtej je to už o 36 percent viac. Pri troch po sebe idúcich denných zmenách sa riziko úrazu síce tiež zvyšuje, ale oveľa menej.

„Nastavenie zmien by malo sledovať určité pravidlá. V prvom rade by malo čo najviac zohľadniť účinky pracovnej doby na zdravie, výkonnosť a bezpečnosť ľudí, a súčasne zohľadniť aj ich priania. Len tak sa dá minimalizovať negatívny vplyv na ich biorytmus,“ upozornil Urban.

Práca v nedeľu vo vybraných európskych krajinách
Štát podiel pracujúcich
Čierna Hora 30 %
Turecko 27 %
Srbsko 26 %
Írsko 22 %
Severné Macedónsko 21 %
Holandsko 21 %
Španielsko 18 %
Veľká Británia 18 %
Slovensko 16 %
Rakúsko 15 %
Nemecko 13 %
Česko 11 %
Maďarsko 6 %
Poľsko 6 %
Portugalsko 5 %
Zdroj: Eurostat. Pozn.: Údaje sú za rok 2018.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#práca v noci #práca na zmeny #biorytmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku