Zamestnanosť láme rekordy. Pracuje viac mužov ako žien

, 13.03.2020 10:00
práca, technika,
Najviac Slovákov i naďalej pracuje v priemysle, stavebníctve a obchode. Autor:

Počet pracujúcich na Slovensku dosiahol maximum v ére samostatnosti. V roku 2019 pracovalo 2,5 milióna obyvateľov, pričom až 94% z nich je v produktívnom veku.

Počas prvých troch kvartálov minulého roka tu pracovalo v priemere až 2,58 milióna ľudí. Taký vysoký počet pracujúcich tu nebol ani pred vypuknutím hospodárskej krízy v roku 2008. Vo svojej analýze na to upozornila Eva Sadovská z investičnej spoločnosti Wood & Company, ktorá skúmala aktuálnu situáciu na pracovnom trhu, vývoj nezamestnanosti v posledných rokoch podľa jednotlivých regiónov a odvetvia s najvýraznejším rastom.

V sledovanom období uplynulého roka (počas prvých troch kvartálov) dosiahol priemerný počet pracujúcich na Slovensku 2 581 100. Ich podiel na ekonomicky aktívnom obyvateľstve sa tak vyšplhal na 94,2 percenta, čoho výsledkom bola historicky najnižšia miera nezamestnanosti na úrovni 5,8 percenta.

"Ide o rekord, keďže takto vysoký priemerný počet pracujúcich neevidovala Slovenská republika počas žiadneho roka svojej existencie – ani pred vypuknutím hospodárskej krízy pred vyše 10 rokmi. Tesne pred ňou, v roku 2008, malo prácu 2 433 800 oby­vateľov Slovenska. Následne tento počet klesal a v pokrízovom období najnižšiu úroveň 2 315 300 dosiahol v roku 2011. Na predkrízové úrovne sa ukazovateľ vrátil až v roku 2016,“ uviedla Sadovská.

Vlani štatistika zaznamenala nové rekordy. Počet pracujúcich sa medziročne zvýšil o 147-tisíc, teda o 6,1 percenta. Zaujímavý je pohľad na rodovú štatistiku. Na Slovensku máme viac pracujúcich mužov (1 416 100) ako žien (1 165 000). Nárast za posledných 11 rokov bol však v prípade žien (o 95-tisíc) výrazne vyšší ako u mužov (o 52-tisíc).

Regionálne rozdiely

Spomedzi regiónov pribudlo od roku 2008 najviac pracujúcich v Košickom kraji (s nárastom 13,9 percenta, t. j. 42-tisíc osôb), v Banskobystrickom (o 13,4 percenta, teda 36-tisíc osôb) a v Prešovskom kraji (o 10,7 percenta, čo znamená 35-tisíc osôb). Pomerne významný nárast zaznamenali aj v Žilinskom a Bratislavskom kraji, a to o 6,3 percenta, resp. 5,4 percenta (o 20– a 18-tisíc osôb). V prípade Trenčianskeho kraja sa počet pracujúcich zvýšil iba mierne o 3 000, teda o jedno percento.

Nie všetky regióny sa však môžu pochváliť vyššími počtami zamestnaných ako v roku 2008. Týka sa to Nitrianskeho a Trnavského kraja, kde je dnes počet pracujúcich nižší o 0,5, resp. 1,4 percenta, teda o dve- až štyritisíc osôb.

Pokiaľ ide o odvetvia, za posledných 11 rokov pribudli najmä pracujúci v oblasti informácií a komunikácie, v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, ale aj v oblasti vzdelávania. Naopak, úbytok pracujúcich zaznamenali v poľnohospodárstve a v stavebníctve.

Najviac Slovákov i naďalej pracuje v priemysle, stavebníctve a obchode. Kým v obchode v porovnaní s rokom 2008 pribudlo 15-tisíc pracujúcich, čo znamená nárast o päť percent, v priemysle v súčasnosti pracuje o 7 000 ľudí menej (teda o 1,1 percenta) a v stavebníctve dokonca až o 19-tisíc ľudí (o 7,3 percen­ta) menej.

Najvýraznejší nárast zamestnaných zaznamenali v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci a vo verejnej správe a obrane. V oboch odvetviach sa od vypuknutia krízy zvýšil počet pracujúcich až o 48-tisíc. Neprehliadnuteľný nárast oproti predkrízovým časom zaznamenala tiež oblasť vzdelávania, a to o 37-tisíc osôb.

Aké sú vyhliadky?

V oblasti informácií a komunikácie na trhu práce pribudlo 29-tisíc ľudí, čo znamená, že toto odvetvie vykázalo jednoznačne najvýraznejší percentuálny nárast (o takmer dve tretiny). Naopak, najhlbší pokles zamestnaných sa prejavil v poľnohospodár­stve, lesníctve a rybolove, a to o 26-tisíc osôb, teda o vyše štvrtinu.

A aké sú prognózy ďalšieho vývoja? Bude zamestnanosť naďalej stúpať, alebo sa treba pripraviť na útlm či dokonca prepad? Vlani, no aj v tomto roku sa čoraz väčšmi spomína "ochladzovanie“ slovenskej ekonomiky.

"Inak povedané, rast HDP sa spomaľuje a jeho predpokladané úrovne okolo dvoch percent nemusia stačiť na tvorbu nových pracovných miest. Napriek tomu na Slovensku očakávame pomerne nízku mieru nezamestnaných, vysoký podiel pracujúcich a priemerná mzda v hospodárstve zotrvá nad úrovňou jednej tisícky eur,“ vysvetlila Sadovská.

Pod ochladenie našej ekonomiky sa podľa nej podpisuje slabší dopyt zo zahraničia. Domáci dopyt by ju mal, naopak, podporiť. "Aj preto určitý nárast počtu nezamestnaných očakávame skôr v priemyselných odvetviach, ktoré svoju produkciu vyvážajú prevažne do zahraničia. Lepšie na tom budú tie odvetvia, ktoré sú naviazané na domáci dopyt. V mnohých firmách však očakávame, že boj o zamestnanca pretrvá,“ odhadla analytička.

Ako sa zmenil počet zamestnaných
Kraj počet pracujúcich (v tisícoch) *nárast/pokles
  rok 2008 rok 2019*  
Bratislavský 333,4 351,3 +5,4 %
Trnavský 278,6 274,6 –1,4 %
Trenčiansky 285,5 288,3 +1,0 %
Nitriansky 328,7 327,1 –0,5 %
Žilinský 310,9 330,4 +6,3 %
Banskobystrický 267,4 303,3 +13,4 %
Prešovský 326,1 360,9 +10,7 %
Košický 303,2 345,4 +13,9 %
Slovensko 2 433,8 2 581,1 +6,1
Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočet Wood & Company. *Pozn.: Priemerné hodnoty za prvé tri štvrťroky 2019.
Oblasti s najväčším počtom pracujúcich
Odvetvie počet zamestnaných (v tisícoch)
Priemyselná výroba 633,1
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel 307,0
Stavebníctvo 238,8
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 214,7
Vzdelávanie 201,2
Zdravotníctvo a sociálna pomoc 199,1
Doprava a skladovanie 176,1
Ubytovacie a stravovacie služby 108,2
Odborné, vedecké a technické činnosti 90,1
Informácie a komunikácia 74,7
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 70,7
Zdroj: Štatistický úrad SR. *Pozn.: Priemerné hodnoty za prvé tri štvrťroky 2019.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zamestnanosť #rekord #rast HDP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku