Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.
Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu (napr. krajina, z ktorej sa zamestnanec vracia), pritom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR. Napr. u osôb, ktoré sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia, sa v zmysle usmernenia hlavného hygienika SR vyžaduje, aby sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu (kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, horúčka). Vychádzajúc z tohto odporúčania tak zamestnávateľ môže zvážiť prácu z domu, prípadne prekážku v práci po dobu 14 dní.
Zdroj: ministerstvo práce
Zamestnancovi je nariadená karanténa
Zamestnanec: V zmysle § 144 ods. 2 Zákonníka práce prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní s tým, že zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Zamestnanec má nárok na náhradu ako pri dočasnej práceneschopnosti (PN). V zmysle zákona č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény (za predpokladu, že nemá príjem z uvedeného zamestnania). Od jedenásteho dňa má za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.
Sociálna poisťovňa zaviedla zjednodušený postup pre získanie nároku na PN, nie je potrebná osobná návšteva lekára a Sociálna poisťovňa si žiadosť u pacienta môže overiť telefonicky. Zamestnávateľ: V prípade nariadenej karantény zamestnanca ospravedlní zamestnávateľ v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce jeho neprítomnosť v práci počas trvania karantény. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zamestnanec a ochranné opatrenie
Zamestnanec: V prípade, ak v rámci preventívnych opatrení regionálny úrad verejného zdravotníctva odporučí, aby zamestnanec nenastúpil na pracovisko a nevykonával prácu, môže zamestnávateľ zvážiť aj možnosť tzv. home office, resp. po dohode so zamestnancom mu zamestnávateľ môže určiť čerpanie dovolenky.
Zamestnávateľ: Podľa § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov, ako vymenúva Zákonník práce v odseku 2, a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ môže využiť svoje právomoci nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky v zmysle § 111 ods.1 Zákonníka práce, avšak toto čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Zastavenie výroby alebo prevádzky zamestnávateľa
Zamestnanec: V prípade, že regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadi zatvorenie prevádzky, v dôsledku ktorého vznikne neprideľovanie práce zamestnancovi, ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Pracovný pomer zamestnanca stále trvá a má nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Rovnaký nárok na priemerný zárobok má zamestnanec aj vtedy, ak zamestnávateľ dočasne preruší výrobu z dôvodu nedodania výrobných komponentov (nastanú prestoje).
Zamestnávateľ: V prípade, že u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je možné, že pre tento prípad s nimi uzatvorí dohodu o nižšej náhrade mzdy, ako je suma vo výške priemerného mesačného zárobku. Takouto dohodou je možné dosiahnuť zákonný minimálny limit 60% zamestnancovho priemerného mesačného zárobku. Ak je u zamestnávateľa zavedené konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce, zamestnávateľ môže v zmysle dohodnutých pravidiel nariadiť zamestnancom zostať doma, zameškaný čas si zamestnanci odpracujú v rámci konta pracovného času po skončení opatrení. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 3 a 4 Zákonníka práce. Zamestnanec musí s čerpaním náhradného voľna súhlasiť.
Posúdenie z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Zamestnávateľ: V zmysle § 5 zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci má zamestnávateľ povinnosť uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov). K všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika a tiež posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. V rámci plnenia týchto povinností musí zamestnávateľ posudzovať riziko napríklad v súvislosti so známymi oblasťami výskytu koronavírusu a v tejto súvislosti môže napr. zrušiť pracovné cesty. V prípade návratu zamestnanca zo zóny výskytu koronavírusu môže v závislosti od konkrétnych okolností nariadiť, aby sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z oblasti, prípadne môže zvážiť home office, dohodnúť so zamestnancom čerpanie dovolenky alebo nariadiť lekársku prehliadku. Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom.
Zamestnanec: V zmysle § 12 Zákona č.124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci má zamestnanec právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie. Takáto situácia by mohla nastať, ak by u niekoho na pracovisku existovala dôvodná obava z nákazy koronavírusom. Zároveň má povinnosti dodržiavať pokyny zamestnávateľa na zaistenie BOZP a spolupracovať pri ich plnení.
Zdroj: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o.
Komunikácia s úradom práce? Ideálne písomne
Postupy v oblasti služieb zamestnanosti (evidencia na úradoch práce):
- za osobné podanie žiadosti o zaradenie do evidencie budú považovať žiadosť zaslanú e-mailom alebo poštou v lehote do 7 dní od dňa skončenia zamestnania
- nedostavenie sa na kontakt v stanovenom termíne počas trvania krízovej situácie sa nepovažuje za porušenie povinností; ďalší termín pre uchádzača úrad určí písomne, a to listom alebo e-mailom
- nepredloženie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru počas trvania krízovej situácie sa nebude považovať za porušenie povinností
- nepredloženie rozhodných dokladov pre vedenie v evidencii vrátane dokladu o dočasnej práceneschopnosti a o ošetrovaní člena rodiny sa počas trvania krízovej situácie nebude považovať za porušenie povinností
- preruší všetky informačno-poradenské služby aktivity pre uchádzačov
- preruší výkon kontrol dodržiavania liečebného režimu
- preruší vykonávanie aktivačných činností.
V oblasti pomoci v hmotnej núdzi, náhradného výživného, príspevkov na kompenzáciu ŤZP, preukazu a parkovacieho preukazu počas krízovej situácie:
- úrad akceptuje žiadosti posielané poštou, elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom a e-mailom
- ak klient donesie žiadosť osobne, bude prebraná na recepcii úradu prípadne na inom preberacom mieste zriadenom pri vchode úradu
- skutočnosti, rozhodujúce na trvanie nároku na dávky, príspevky, preukaz a parkovací preukaz môže klienti úradu oznamovať poštou, elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, e-mailom alebo telefonicky
- doklady o výdavkoch na prepravu, výkazy o počte hodín vykonanej osobnej asistencie a potvrdenia o vyplatených odmenách môže klient oznamovať úradu poštou, elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, e-mailom, prípadne osobne na recepcii úradu
- ak klient nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, na uvedenú povinnosť sa prihliada ako na splnenú, ak výzve vyhovie do 8 pracovných dní od skončenia krízového režimu
- na povinnosti klienta, vyplývajúce z poskytnutého jednorazového peňažného príspevku na kompenzáciu, musí úrad prihliadať osobitne
- preukaz a parkovací preukaz na žiadosť klienta úrad vydá
- sociálnu posudkovú činnosť bude úrad vykonávať prioritne telefonicky len v odôvodnených prípadoch za prítomnosti posudzovanej osoby, prípadne v jej domácnosti
- lekársku posudkovú činnosť treba vykonávať za prítomnosti posudzovanej osoby, len ak na osobnom stretnutí napriek krízovej situácii klient naďalej trvá
- podmienka výkonu činností ako aj aktivačnej činnosti podľa osobitného predpisu sa bude považovať za splnenú, aj keď sa počas krízovej situácie nebude vykonávať.
Zdroj: Jana Lukáčová, Mária Hrehová, ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
O ošetrovné žiadajte mailom a poštou
Sociálna poisťovňa vyzýva poistencov, ktorí žiadajú o dávku ošetrovné, aby prednostne využívali elektronický spôsob podávania žiadostí o túto dávku (e-mailom). Vyplnenie elektronického formulára na webovej stránke www.socpoist.sk dáva istotu doručenia žiadosti do pobočky. Okrem toho je možné formulár aj vytlačiť a po vyplnení odoslať do príslušnej pobočky poštou. Je zbytočné chodiť v tejto súvislosti do pobočiek, pretože osobné návštevy Sociálna poisťovňa v týchto dňoch obmedzila a doklady sa odovzdávajú do schránok pri vstupe do budov.
Prijatie žiadosti o ošetrovné elektronickým spôsobom nepredĺži rozhodovanie o dávke. Zároveň Sociálna poisťovňa vyzýva poistencov, aby pravidelne sledovali webovú stránku www.socpoist.sk, na ktorej zverejňuje aktuálne informácie s cieľom uľahčiť im vybavovanie ich záležitostí bez osobného kontaktu.
V prípade žiadosti o nemocenské je postup nasledovný:
Poistenec, ktorý sa vrátil z rizikovej oblasti (má alebo nemá príznaky) alebo nikde necestoval a má príznaky ochorenia, telefonicky kontaktuje svojho všeobecného lekára. Ten rozhodne o opodstatnenosti dočasnej PN a vystaví Potvrdenie o dočasnej PN, na ktorom uvedie príslušnú diagnózu. Zároveň požiada pacienta o telefónne číslo a zapíše ho viditeľne na potvrdenie o dočasnej péenke. Bez ohľadu na chýbajúci podpis pacienta lekár zašle II., IIa. a III. diel Potvrdenia pobočke Sociálnej poisťovne. Tá potom zašle IIa. diel zamestnávateľovi, ak je pacient v právnom postavení zamestnanca. Ostatné diely zostávajú v Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Poistenec, ktorý je zamestnancom, by mal informovať zamestnávateľa telefonicky alebo e-mailom o prekážke v práci. Ak je na potvrdení o dočasnej PN uvedené telefónne číslo poistenca, Sociálna poisťovňa ho bude telefonicky kontaktovať a v prípade jeho záujmu s ním spíše žiadosť o výplatu nemocenskej dávky.