Ako zákony chránia pred výpoveďou v čase pandémie

, 16.04.2020 10:00
muž, žena, notebook, ukazovanie, úsmev
Novelou došlo okrem zmien Zákonníka práce aj k zmenám ďalších zákonov, ktoré napríklad súvisia so zdravím a bezpečnosťou. Autor:

Zakonník práce sa zmenil. Koho nové ustanovenia chránia pred výpoveďou? Kto má nárok pracovať z domu a kto na náhradu mzdy?

Schválená novela Zákonníka práce má pomôcť zmierniť dôsledky pandémie koronavírusu. Prijaté opatrenia menia pravidlá čerpania dovolenky, upravujú sa ustanovenia o prekážkach v práci alebo organizácii pracovného času. Zamestnávateľ môže zamestnancovi po novom nariadiť prácu z domu. Nové pravidlá ale prinášajú aj väčšiu ochranu zamestnanca. Chráni napríklad pred výpoveďou zamestnanca, ktorý je v karanténe alebo sa stará o dieťa.

Ochrana zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrana pri návrate do zamestnania, ak pracovník využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa je súčasťou novely Zákonníka práce. Týka sa aj prípadov zamestnancov, ktorí sú v karanténe. „Zabezpečí sa rovnaká ochrana, ako sa poskytuje zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný,“ tvrdí ministerstvo práce.

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu, sa posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Takýto zamestnanec, keď sa vráti do práce sa posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, stanovuje novela Zákonníka práce.

"Z uvedeného vyplýva, že na zamestnanca, u ktorého bola daná prekážka v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu v prípade ošetrovného podľa zákona o sociálnom poistení sa bude vzťahovať zákaz výpovede v rozsahu, v akom sa zákaz výpovede vzťahuje na zamestnanca, ktorý je dočasne pracovne neschopný. Na zamestnanca s uvedenými prekážkami v práci sa tiež bude vzťahovať (rovnako ako na zamestnanca po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti) právo byť zaradený na pôvodnú prácu a pracovisko, a ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nebude možné, zamestnávateľ bude povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve,“ vysvetľuje A/K/M/V advokátska kancelária na webovej stráke www.akmv.sk

Nová právna úprava stanovuje, že počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia je zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje. Takisto stanovuje, že zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.

„Zakotvenie citovaného ustanovenia umožní, aby počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich skončení na jednej strane nedochádzalo k neopodstatneným odmietaniam práce z domu na strane zamestnanca a na druhej strane, aby nedochádzalo ani na neopodstatnenom trvaní zamestnávateľa na práci zamestnanca na pracovisku, pokiaľ ide o prácu, ktorá môže byť vykonávaná z domu,“ uvádza A/K/M/V advokátska kancelária.

„Rovnako sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody, napríklad potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku,“ uviedol rezort práce a sociálnych vecí.

Rozvrhnutie pracovného času bude zamestnávateľ zamestnancovi povinný oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň. Pozor však, toto opatrenie sa zavádza len na určitý čas. Mimo trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní bude aj naďalej platiť doterajšia právna úprava. Podľa doteraz platnej legislatívy je zamestnávateľ zamestnancovi povinný oznámiť rozvrhnutie pracovného času najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň.

Podľa novely bude zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.

Štandardne, teda mimo času mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky 14 dní vopred.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy. "Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.“ uvádza sa v novele Zákonníka práce.

V rámci novely Zákonníka práce sa zmenili aj ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Nezamestnaní, ktorí si v čase krízovej situácie spôsobenej hrozbou šírenia koronavírusu nenašli prácu počas šiestich mesiacov, budú dostávať dávku v nezamestnanosti jeden mesiac navyše. Obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti sa tak predĺži zo šiestich na sedem mesiacov a platí aj pre ľudí, ktorým polročné obdobie poberania dávky v nezamestnanosti uplynulo počas krízového obdobia pred účinnosťou novely zákona. Novela zohľadňuje aj situáciu rodičov, ktorým sa v tomto čase končí rodičovská dovolenka, poberanie rodičovského príspevku a musia odložiť nástup do zamestnania, lebo sú zatvorené škôlky. Po novom budú môcť čerpať ošetrovné.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Novelou došlo okrem zmien Zákonníka práce aj k zmenám ďalších zákonov. Novela obsahuje aj prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 do zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o BOZP“).

Podľa zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný oboznámiť každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dosahmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi a so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Podľa novely však: „Zamestnávateľ nie je povinný zamestnanca oboznámiť (s vyššie uvedenými skutočnosťami), ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, k zavedeniu novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku došlo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) a ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť; nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. V prípade postupu podľa prvej vety zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca … ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.“

Novela tiež ráta so spočívaním niektorých lehôt zakotvených v zákone o BOZP, ako napr. lehota na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, lehoty pre povinnú účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch atď. „Lehoty, ktorých koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považujú za zachované, ak je príslušný úkon vykonaný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.“

Zdroj: A/K/M/V advokátska kancelária.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výpoveď #pandémia #novela zákonníka práce #koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku