Práca na základe pracovnej zmluvy
Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia.
Ako zamestnanec nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec.
Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti, zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru, teda obdobie povinného poistenia zamestnanca, sa študentovi zhodnotí pri uplatňovaní nároku na niektorú z dávok zo Sociálnej poisťovne.
Práca na dohodu o brigádnickej práci študentov
Ako sa určuje dohoda na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie (výnimka):
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné). Za študenta pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov sa na účely sociálneho poistenia považuje aj študent pracujúci na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka účinnej od 1. januára 2020. Pre tohto študenta platia všetky nasledujúce informácie, ktoré sa týkajú študenta pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov.
Poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami nijaké povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí za seba poistné na dôchodkové poistenie, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Študent v právnom vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov má právo určiť ju na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem študenta z tejto dohody nepresiahne 200 eur.
Ak má viacero dohôd o brigádnickej práci študentov, v jednom kalendárnom mesiaci si môže uplatniť výnimku len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.
Študent o uplatnení výnimky písomne informuje zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej u neho nebude uplatňovať. V predloženom tlačive zamestnávateľovi čestne vyhlási, že si v tom istom kalendárnom mesiaci neuplatňuje výnimku súčasne u iného zamestnávateľa. V prípade porušenia týchto povinností mu zo strany Sociálnej poisťovne hrozí pokuta.
Výnimka platí do skončenia právneho vzťahu z dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. Ak príjem z dohody presiahne hraničnú sumu 200 eur, študentovi vzniká dôchodkové poistenie aj v prípade, že si výnimku uplatnil. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (200 eur). Poistné za neho odvádza zamestnávateľ. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa suma 200 eur neodpočítava.
Hranica nepresiahnutia príjmu sa sleduje aj pri dohode o brigádnickej práci študentov s právom na pravidelný mesačný príjem, na ktorej základe nevzniklo povinné dôchodkové poistenie.
Príklad:
17-ročný žiak strednej školy mal od októbra 2019 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom hneď na začiatku právneho vzťahu z dohody písomne informoval zamestnávateľa o uplatnení výnimky z platenia poistného na dôchodkové poistenie.
V októbri a novembri 2019 zarobil 165 eur, v decembri 2019 zarobil 232 eur, v januári 2020 zarobil 150 eur. Za október a november 2019 poistné na dôchodkové poistenie neplatil (príjem nižší ako 200 eur), za december 2019 zaplatil poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32 eur (rozdiel medzi príjmom 232 eur a hraničnou sumou 200 eur), to je poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eura. Za január 2020 dosiahol príjem vo výške 150 eur, preto za tento mesiac neplatil poistné na dôchodkové poistenie (príjem nižší ako 200 eur). Poistné za december 2019 za neho Sociálnej poisťovni odviedol zamestnávateľ.
Ak bol fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku tejto dohody, príjem rozhodujúci na vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia je súčet pomernej časti príjmu vyplateného po skončení dohody pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tejto dohody a mesačného príjmu z tejto dohody.
Práca na inú formu dohody
Čo platí pri prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u študenta (iná forma dohody), ktorý nemá priznaný dôchodok:
Študent nemá osobitné povinnosti voči Sociálnej poisťovni, plní ich jeho zamestnávateľ. Nemá nijaké úľavy na poistnom, ale poistné za neho odvádza zamestnávateľ.
Pri dohode s pravidelným mesačným príjmom študent v postavení zamestnanca platí poistné na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti (odvádza ho za neho zamestnávateľ), zamestnávateľ platí okrem poistného na tieto poistenia aj poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na úrazové a garančné poistenie.
Pri dohode s nepravidelným príjmom študent v postavení zamestnanca platí poistné na starobné a invalidné poistenie, zamestnávateľ okrem toho platí aj poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na úrazové a garančné poistenie.
Ostatné osoby
Osoba pracujúca na dohodu, ktorá nie je študent ani dôchodca, a poberá pravidelnú mzdu, je podľa zákona braná ako riadny zamestnanec pracujúci na základe zmluvy. Platí teda všetky odvody vo výške 13,4 % z hrubej mzdy. Jej zamestnávateľ za ňu zároveň odvádza odvody vo výške 35,2 %.
Osoba, ktorá na základe dohody pracuje s nepravidelným príjmom (mzda raz za 2 mesiace, dvakrát za 1 mesiac a pod.) neplatí odvody za nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Dohodár teda odvádza odvody vo výške 11 %, jeho zamestnávateľ vo výške 32,8 %.