Pre trh práce by zdravotné postihnutie nemalo byť prekážkou

, 20.08.2020 09:00
zťp, hendikep, práca, protéza
Každý uchádzač so zdravotným postihnutím musí sám zhodnotiť, či mu jeho zdravotné obmedzenie nebude prekážať pri výkone jeho profesie tak, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršil. Autor:

Zdravie je pre človeka najdôležitejšou hodnotou. Väčšina z nás ho ale berie ako niečo samozrejmé. Ľudia so zdravotným postihnutím sú často mimo záujmu spoločnosti, ktorá tak nepozná ich potreby, obmedzenia a bariéry, s ktorými sa stretávajú, a ktoré musia prekonávať. Takým obmedzením môže byť napríklad aj ich uplatnenie na trhu práce.

Pritom podľa zákona o službách zamestnanosti má občan právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Ľudia so zdravotným postihnutím patria z dôvodu sťaženého postavenia na trhu práce do kategórie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, a preto vyžadujú zvýšenú starostlivosť zo strany služieb zamestnanosti.

Preto existuje osobitná evidencia občanov so zdravotným postihnutím (uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie), ktorá umožňuje poskytovať individuálny prístup a adresnejšiu odbornú pomoc pri ich pracovnom uplatnení sa na otvorenom alebo chránenom trhu práce.

Pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím zohrávajú dôležitú úlohu aktívne opatrenia na trhu práce. Napriek tomu sa ale viac ako 60 percent hendikepovaných ľudí na trhu práce neuplatní. A to napriek tomu, že každý zamestnávateľ s viac ako 20 zamestnancami je podľa zákona povinný zamestnávať aj ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Pri vstupe na trh práce osôb so zdravotným postihnutím je dôležité zohľadňovať nielen ich všeobecné zručnosti a pracovné skúsenosti, ale predovšetkým individuálne schopnosti a možnosti v rámci zdravotného postihnutia. Každý uchádzač so zdravotným postihnutím musí sám zhodnotiť, či mu jeho zdravotné obmedzenie nebude prekážať pri výkone jeho profesie tak, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršil.

So začlenením sa do pracovného procesu pomáha týmto ľuďom aj Centrum pracovnej a sociálnej rehabilitácie. "Zamestnávatelia nemajú so zamestnávaním ľudí so zdravotným postihnutím skúsenosti. Navyše, ľudia s hendikepom sú segregovaní tak vo vzdelávacom systéme ako i v bežnom živote, čo negatívne ovplyvňuje ich schopnosť umiestniť sa na otvorenom trhu práce a bez pomoci špecializovaných organizácií ani nemajú reálnu skúsenosť ako získať,“ približuje problémy zamestnávania hendikepovaných ľudí Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím.

Súčasťou Inštitútu je aj škola, ktorá dáva lepšie možnosti pre uplatnenie sa na trhu práce a je hlavným predpokladom zamestnania, ktoré vedie k sebestačnosti a zároveň podmieňuje spoločenskú dôstojnosť a sebaúctu. "Každá škola by mala mať niečo, čo je vlastné iba jej. Špecifikum našej školy spočíva v tom, že je súčasťou komplexnej rehabilitácie. Vyučovací proces je charakteristický spájaním edukácie s rehabilitáciou a liečbou, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou realizovanou často počas vyučovacieho či výchovného procesu,“ vraví Piršel.

Ako dodal, komplexná rehabilitačná starostlivosť je perspektívna oblasť, ktorej by sa mohla venovať väčšia pozornosť. "Nie je predsa cieľom, aby občania so zdravotným postihnutím boli len pasívnymi prijímateľmi sociálnej pomoci. Tento typ rehabilitácie znižuje celkové náklady na liečbu a zvyšuje šancu na ekonomickú aktivitu u klienta, tak by sa to čisto z ekonomických dôvodov malo poisťovniam oplatiť. Liečebné pôsobenie na funkčnú, prípadne somatickú poruchu a kvalitná príprava na život v spoločnosti ako aj profesijné uplatnenie stráca pre všetkých zmysel, pokiaľ nie sú zabezpečené podporné a život stabilizujúce sociálne služby a ak nefungujú také stimuly, ktoré by vytvorili dostatok príležitostí pre adekvátne pracovné uplatnenie i sebarealizáciu,“ uzavrel Dušan Piršel.

Zdravotne postihnutý občan, ktorý sa chce zamestnať, môže využiť aj viaceré štátne príspevky na podporu zamestnávania. Najčastejšie sa uplatňuje v chránených dielňach a na chránených pracoviskách. Nástrojov je však viac a tiež sa volia podľa individuálnych objektívnych potrieb.

Po splnení podmienok vzniká nárok na poskytnutie príspevku každému zamestnávateľovi alebo hendikepovanému občanovi, ktorý oň požiada. Príspevky sa vyplácajú v rôznych sumách a odvíjajú sa od celkovej ceny práce. Celková cena práce na účely zákona o službách zamestnanosti je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve zverejnenej Štatistickým úradom SR za 1. až 3. štvrťrok roka, ktorý predchádza roku, v ktorom bude platiť, a preddavku na poistné na zdravotné a sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. Celková cena práce je na tento rok stanovená na 1 438,52 eura.

Otázky a odpovede

Som na invalidnom dôchodku. Mám nárok na dávku v nezamestnanosti?
Pokiaľ ste poberateľkou invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % alebo menej ako 70 % a ste zamestnaná, pričom z vášho zamestnania vyplýva povinné poistenie v nezamestnanosti, môžete si po ukončení pracovného pomeru uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak splníte zákonom stanovené podmienky, nárok na dávku v nezamestnanosti vám vznikne.

V zmysle zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní. To znamená, že pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné, aby bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa miesta trvalého bydliska) a aby mal splnenú potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ak je vaša miera poklesu schopnosti pracovať viac ako 70 % alebo ste už dovŕšili dôchodkový vek, povinné poistenie v nezamestnanosti sa na vás nevzťahuje.

Ako je to s odchodným pre invalidného občana?
Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti pracovať je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Aké sú povinnosti úradu práce pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím?
Zriaďovať špeciálne organizačné útvary na integráciu občanov so zdravotným postihnutím, viesť osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a osobitnú evidenciu záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, priznávať, zrušiť, zmeniť, pozastaviť postavenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a vydávať duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk vo svojom územnom obvode, označovať v evidencii voľných pracovných miest miesta, ktoré nie sú vhodné pre občanov so zdravotným postihnutím a kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Ako sa posudzuje hendikepovaný človek pre účely trhu práce?
Posudzovanie sa vykonáva podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Lekárska posudková činnosť sa vykonáva v prípade, ak evidovaný uchádzač o zamestnanie: odmietol prijať zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav; odmietol sa zúčastniť na programe aktívnych opatrení na trhu práce alebo na aktivačnej činnosti z dôvodu, že nezohľadňujú jeho zdravotný stav; skončil zo zdravotných dôvodov podnikanie, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok. Preskúmanie posudku na žiadosť občana vykonáva v 2. stupni odborné konzílium posudkových lekárov. Na základe posudku sa rozhodne o vyradení, resp. nevyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie, resp. o povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na podnikanie.

Kto je pracovný asistent?
Zamestnanec chránenej dielne alebo pracoviska, ktorý poskytuje pomoc jednému alebo viacerým zamestnancom, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Pracovný asistent musí mať 18 rokov veku a spôsobilosť na právne úkony.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zdravotne postihnutí ľudia #trh práce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku