Viaceré firmy sa pre pandémiu prepúšťaniu nevyhnú. Skončenie pracovného pomeru však musí byť zákonné. Zamestnanci sa obracajú na inšpektoráty práce s otázkami, či môže s nimi zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu znižovania stavov súvisiacich s ochorením COVID-19.
Národný inšpektorát práce zdôraznil, že využitie inštitútu okamžitého skončenia pracovného pomeru je možné len v prípade taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Zákonníku práce, ktorými sú: právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nie je teda možné okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom kvôli znižovaniu stavu zamestnancov či iným organizačným zmenám.
Ako je to ale napríklad v prípade, ak sa staráte o dieťa, pretože školské zariadenie je v súčasnosti zatvorené. Môže sa vám zamestnávateľ „pomstiť“ za to, že ste doma? Zákonník práce stanovuje, že takýto zamestnanec je chránený pred skončením pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Na tieto účely má postavenie, akoby išlo o zamestnanca, ktorý je dočasne pracovne neschopný. Tento zamestnanec je teda tiež v takzvanej ochrannej dobe. Situáciu upravuje § 64 Zákonníka práce.
To však neznamená absolútny zákaz pre zamestnávateľa prepustiť tohto zamestnanca výpoveďou, ale obmedzuje dôvody, za ktorých je možné takúto výpoveď dať – napríklad ak sa zamestnávateľ zrušuje ako celok (vtedy musí ukončiť všetky pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami) alebo napríklad ak boli splnené podmienky porušenia pracovnej disciplíny.
„V prípade, ak by zamestnávateľ počkal na skončenie starostlivosti o dieťa a potom dal zamestnancovi výpoveď, je možné túto situáciu vyhodnotiť ako diskrimináciu zamestnanca, ak motiváciou správania zamestnávateľa bola skutočnosť, že zamestnanec využil svoje právo podľa Zákonníka práce a mal ospravedlnenú prekážku v práci,“ uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí.
V prípade, ak sa osoba stará o dieťa, pretože školské zariadenie je v súčasnosti zatvorené a už dostala výpoveď, platí, že takáto osoba má v zmysle novely Zákonníka práce ochranu. Platí pre ňu ustanovenie § 64 ods. 2 Zákonníka práce: „Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá."
Ochranu pred skončením pracovného pomeru výpoveďou majú aj zamestnanci, ktorí sú v karanténe alebo musia byť v izolácii. Aj karanténne opatrenie, aj izolácia sú v zmysle Zákonníka práce dôležitou osobnou prekážkou v práci na strane zamestnanca a zamestnávateľ musí ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci. Takýto zamestnanec je chránený pred skončením pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
„Na tieto účely má postavenie, akoby išlo o zamestnanca, ktorý je dočasne pracovne neschopný. Tento zamestnanec je teda tiež v tzv. ochrannej dobe,“ informuje ministerstvo. Opäť však platí, že výpoveď môže zamestnanec dostať vtedy, ak sa napríklad zamestnávateľ zrušuje ako celok alebo zamestnanec porušil pracovnú disciplínu.