Na úradoch práce existuje osobitná evidencia občanov so zdravotným postihnutím, ktorá umožňuje poskytovať individuálny prístup a adresnejšiu odbornú pomoc pri ich pracovnom uplatnení sa na otvorenom alebo chránenom trhu práce.
So začlenením sa do pracovného procesu pomáha napríklad Centrum pracovnej a sociálnej rehabilitácie. "Zamestnávatelia nemajú so zamestnávaním ľudí s hendikepom skúsenosti. Navyše sú títo ľudia segregovaní tak vo vzdelávacom systéme, ako i bežnom živote, čo negatívne ovplyvňuje ich schopnosť umiestniť sa na otvorenom trhu práce,“ približuje problémy zamestnávania hendikepovaných ľudí Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím.
"Po novom zabezpečujeme aj praktické vzdelávanie v špecializačnom študijnom programe Ergoterapia pre zdravotnícke povolanie fyzioterapeut. Ergoterapia je liečba osôb s telesným a duševným ochorením alebo disabilitou, pri ktorej sa používajú špecificky zvolené činnosti s cieľom umožniť osobám dosiahnuť maximálnu funkčnú úroveň a nezávislosť vo všetkých aspektoch života. Primárnym cieľom ergoterapie je umožniť ľuďom zúčastniť sa každodenných aktivít. Ergoterapeuti dosahujú tento cieľ tak, že sa snažia pomôcť ľuďom robiť činnosti, ktoré zvyšujú možnosť ich začlenenia alebo prispôsobujú prostredie na participáciu osoby,“ uviedol Dušan Piršel.
Hendikepovaným zamestnancom venuje pozornosť aj dokument Moderné a úspešné Slovensko z dielne ministerstva financií. Okrem iného sa v ňom uvádza, že sa navrhuje funkčný systém pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie a zvýšenie povinného podielu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.
"S cieľom pracovného začlenenia týchto ľudí sa nastaví jasne definovaná koncepcia pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v podmienkach Slovenska,“ uvádza sa v dokumente. V súčasnosti je definovaná len v kontexte sociálneho poistenia ako dávka úrazového poistenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ak podľa posudku lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. V praxi sa však nevyužíva. Pracovná rehabilitácia je nástrojom zameraným na identifikáciu a rozvoj schopností a zručností osôb so zdravotným znevýhodnením vedúcich k ich pracovnému začleneniu.
Zvýšením povinného podielu sa podporí nielen integrácia hendikepovaných ľudí na trhu práce, ale aj vznikajúci sektor sociálneho podnikania. "Odvod za neplnenie povinného podielu by mal byť vyňatý z daňových výdavkov zamestnávateľa. Povinný podiel by bol pre firmy podmienkou pre zapojenie sa do verejného obstarávania. Ako podporné opatrenie na zlepšenie pracovného začlenenia sa zabezpečí debarierizácia úradov práce a ďalších inštitúcií. Celková finančná potreba na roky 2021 až 2024 by mala byť 2 milióny eur,“ uvádza sa v dokumente.
Zdravotne postihnutý občan, ktorý sa chce zamestnať, môže využiť aj viaceré štátne príspevky na podporu zamestnávania. Najčastejšie sa uplatňuje v chránených dielňach a chránených pracoviskách. Nástrojov je však viac. Po splnení podmienok vzniká nárok na poskytnutie príspevkov každému zamestnávateľovi alebo hendikepovanému občanovi, ktorý o ne požiada. Vyplácajú sa v rôznych sumách a odvíjajú od celkovej ceny práce.