Home office chce disciplínu

Mnohí si na prácu doma zvykli, no sú aj takí, ktorým robí ťažkosti. K výhodám nepochybne patrí možnosť ušetriť čas, ktorý by ste strávili cestovaním, aj možnosť rozvrhnúť si ho, domácke prostredie či menej stresu. Má však i negatíva, návrat do pracovného prostredia, kolektívu a dodržiavanie pevne stanoveného pracovného času môžu byť potom náročné.

Rozvrh práce

Najdôležitejšia pri home office je disciplína. Pracovať doma neznamená, že môžete celé dni prespať a občas niečo urobiť. Vaši nadriadení predsa chcú vidieť, či ste si splnili povinnosti, a termíny nepočkajú. Zo začiatku vám môže robiť problémy nastaviť si čas na prácu správne, pretože domáce prostredie vás bude lákať robiť všetko iné, len nie to, čo máte.

Deň doma má taký istý počet hodín, ako keby ste boli v práci. Nerobte si plány, ako popri pracovných úlohách stihnete umyť okná, povysávať, upratať skrine a k tomu navariť či napiecť. Radšej si dôkladne rozvrhnite čas na prácu i prestávky a stanovte si plán práce. Prvé dni môžu byť ťažšie, nebude okolo vás rušné prostredie ani ľudia, na ktorých ste zvyknutí, na druhej strane si v pokojnejšom prostredí môžete sadnúť k počítaču a sústrediť sa na prácu.

Ak ste do práce cestovali a vstávali skoro, snažte sa dodržiavať približne rovnaký denný rytmus. Boli ste zvyknutí na to, že začínate o ôsmej a teraz sa o pol desiatej len budíte? Zrejme toho veľa dopoludnia neurobíte. Nespoliehajte sa na to, že doženiete všetko neskoro, aj v noci. Organizmus zvyknutý na určitý rytmus v bežnom pracovnom procese bude mať problémy prispôsobiť sa. Okrem toho, neskoro večer a v noci môžete byť už unavený.

Žiadne pyžamo

Myslíte si, že pri práci doma sa ani nemusíte vyzliecť z pyžama? Nie je to tak. Pyžamo alebo domáce oblečenie navodia celkom iné pocity, ako tie, ktoré človeka motivujú k výkonom. Rovnako, ako ste si vždy pred odchodom do práce urobili rannú hygienu a obliekli sa, je dôležité robiť to aj pri práci doma. Vaša myseľ sa tak pripraví na to, že budete pracovať.

Nič netreba preháňať a platí to aj pri home office. Niektorí sa do práce tak zahĺbia, že pri nej strávia bez prestávky aj niekoľko hodín a v podstate celé dni, lebo majú pocit, že doma ich nič nebrzdí a urobia oveľa viac. Takýto extrém môže spôsobiť prepracovanie a v konečnom dôsledku ohroziť zdravie. Hoci pracujete doma, potrebujete aj čas na súkromie a rodinu, rovnako ako keď ste do práce chodili. Preto je veľmi dôležité stanoviť si časové bloky práce a prestávok.

Určite si napríklad, že budete pracovať päťdesiat minút a potom si dajte pätnásťminútovú prestávku. Vypite si kávu, prečítajte si noviny, precvičte si telo, alebo sa trochu poprechádzajte vonku. Rytmus práca – prestávka sa snažte dodržiavať, nie vždy sa to, samozrejme, dá, no určite vám to pomôže zistiť, aký systém práce vám najviac vyhovuje.

Ideálna je kombinácia

Profesor ekonómie Nicholas Bloom zo Stanfordskej univerzity robil v roku 2017 štúdiu, v ktorej sledoval päťsto zamestnancov rozdelených do dvoch skupín. Prvá chodila do práce každý deň, druhá spravidla štyri dni pracovala doma. Ukázalo sa, že tí, ktorí pracovali doma, boli v priemere o 13 percent výkonnejší, hlavne preto, že nemuseli cestovať.

Doma mali väčší pokoj a mohli sa na prácu lepšie sústrediť. Okrem toho boli zamestnanci na home office menej chorí a cítili sa viac odpočinutí. Negatívom dlhého a neprerušovaného home office však bolo, že pociťovali veľkú izoláciu. Z dlhodobého hľadiska je preto pre udržanie sociálnych a spoločenských väzieb najlepšia kombinácia home office a dochádzania do práce.

Po kríze v on-line

Špecialisti na informačné technológie, výskumníci, ale aj zdravotníci, remeselníci, učitelia či kuriéri sa nemusia o prácu obávať ani po skončení súčasnej koronakrízy.

Protiepidemické opatrenia zasadili ťažký úder najmä hotelierstvu, cestovnému ruchu, reštauráciám, mnohým obchodom, ale aj ďalším odvetviam. Niektorí prišli o prácu a príjmy doslova zo dňa na deň a budúcnosť nevidia ružovo.

Sú však aj odvetvia, ktorých sa kríza dotkla z hľadiska zamestnanosti iba minimálne a podľa všetkého sa o prácu nemusia obávať ani v budúcnosti. Patria k nim zdravotníci – lekári, zdravotné sestry, sanitári – alebo farmaceuti, viac príležitostí sa otvorilo kuriérom, telemarketingovým pracovníkom, e-shopom aj donáškovým službám. O prácu neprišli, hoci v inej podobe, ani učitelia, stabilizovaná situácia je v bankovom a IT sektore.

Hoci je mimoriadne náročné predpovedať ďalší vývoj, kríza naznačila, že do budúcnosti treba určite rátať s rozšíreným používaním nových technológií a robotiky vo väčšine odvetví. Okrem zdravotníkov a učiteľov by sa o prácu nemali obávať ani remeselníci – murári, tesári, elektrikári alebo maliari. Podobne ako učitelia umelej inteligencie, jadroví energetici, výskumníci a ďalší vysokokvalifikovaní odborníci.

Pandémia koronavírusu ochromila celý svet a nové zamestnanie si museli hľadať a hľadajú milióny ľudí. Ukazuje sa, že šancu na uplatnenie budú mať najmä kreatívni ľudia, schopní prispôsobiť sa situácii a využiť svoje schopnosti v on-line priestore.