V súčasnosti je zamestnávateľ podľa Zákonníka práce povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancov najmä poskytovaním jedného teplého jedla denne a vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny. Zákon mu umožňuje poskytnúť stravu zamestnancovi vo vlastnom stravovacom zariadení, v zriadení iného zamestnávateľa alebo formou stravovacích poukážok.
Od začiatku marca pribudla nová možnosť- finančný príspevok na stravovanie. Pozor však, finančný príspevok sa podľa novely Zákonníka práce nepovažuje za formu zabezpečenia stravovania. Ak sa zamestnanec rozhodne pre túto možnosť, zamestnávateľ už nebude mať povinnosť zaobstarávať jedlo takémuto zamestnancovi inou formou.
Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak práca trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.
Komu patrí príspevok na stravovanie? „Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie. Zákon pripúšťa aj zdravotné dôvody a stanovuje, že zamestnanec má nárok na finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Príspevok patrí aj zamestnancovi, vykonávajúcemu domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce,“ vysvetľuje účtovníčka Mária Hrašeková.
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje zamestnancom žiadnym spôsobom stravovanie, majú títo nárok vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie. "Ak zamestnanec dostával gastrolístky, má právo žiadať o finančný príspevok, " hovorí účtovníčka.
Právo voľby je výlučne na zamestnancovi, zamestnávateľ musí jeho vôľu rešpektovať. Zamestnanca pri rozhodovaní obmedzuje len časový limit – svoje rozhodnutie môže opäť zmeniť až po roku. Ak si zvolí príspevok, gastrolístky môže začať dostávať opäť až po 12 mesiacoch. Kým sa zamestnanec rozhodne pre niektorú z možností, zabezpečuje mu firma stravovanie podľa vlastného rozhodnutia.
Zamestnávateľ však má právo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Takisto môže umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom alebo rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie.
Zákonník práce zamestnávateľom ukladá povinnosť umožniť zamestnancom rozhodnúť sa od 1. marca, platí však prechodné obdobie do 31. decembra tohto roka. Počas neho zamestnávatelia nemusia poskytovať svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ, ktorý ešte pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení gastrolístkov alebo iných stravovacích poukážok, do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najneskôr do 31. decembra 2021, nie je povinný poskytnúť zamestnancom možnosť výberu.
„Výška finančného príspevku na stravovanie je zhodná s výškou príspevku na gastrolístky. Jeho výška je totiž ovplyvnená tým, či firma prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, alebo nie. Ak tak robí, tak bude zamestnancom poskytovať finančný príspevok na stravovanie v takej sume, v akej prispieva na stravovanie iným zamestnancom. Minimálna výška príspevku je 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Zamestnávateľ môže prispieť zamestnancovi na každé jedlo najviac do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, platí teda že maximálna výška príspevku sa zhoduje s touto sumou,“ vysvetľuje účtovníčka.
Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Najnižšia hodnota príspevku zamestnávateľa na gastrolístok poskytovaného zamestnancom je v súčasnosti 2,11 eura.
Ako to teda funguje v praxi? Ak mal gastrolístok napríklad hodnotu 4 eurá, dostane zamestnanec finančný príspevok na stravu 4 eurá? Mnohí si to podľa daňovej poradkyne Alice Orda – Oravcovej myslia, ale nie je to tak.
Gastrolístok sa skladá z troch zložiek. Prvou je podľa jej slov príspevok zamestnávateľa, druhý príspevok zo sociálneho fondu, a tretí príspevok samotného zamestnanca, väčšinou vo forme zrážky zo mzdy. V prípade finančného príspevku môžete dostať najviac 55% sumy z hodnoty stravného podľa zákona o cestovných náhradách – aktuálne 2,81 eura – plus príspevok zo sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi viac na dobrovoľnej báze, tak tento finančný príspevok bude štandardne podliehať dani aj odvodom.
Novela Zákonníka práce teda ustanovila od 1. marca tohto roka možnosť výberu zamestnancov medzi stravovacou poukážkou – gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je účelovo viazaný na stravovanie. Cieľom je zabezpečiť stravovanie zamestnancom tak, aby mali najmä hlavné teplé jedlo a vhodný nápoj zodpovedajúci zásadám správnej výživy počas pracovnej zmeny, aby boli schopní po prestávke v práci vykonávať pracovnú činnosť, v mnohých prípadoch fyzicky náročnú prácu počas celej pracovnej zmeny.
„Od prvého znenia Zákonníka z roku 1965 až po súčasnosť je táto povinnosť najlepšie splnená prostredníctvom prevádzkovania vlastnej jedálne zamestnávateľom alebo zabezpečením inej jedálne, kde sa zamestnanec môže najesť v priebehu pracovnej zmeny, kde zloženie stravy je optimalizované na podmienky zamestnávateľa. Z tohto hľadiska sa ponecháva prednosť systému podnikového stravovania a právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení, pretože buď tak nemôžu spraviť, alebo podmienky v podniku umožňujú väčšiu flexibilitu,“ uvádza sa v dôvodovej správe k schválenej novele Zákonníka práce.
Zákonník práce do budúcnosti počíta aj s ďalšou zmenou, čo sa týka stravovania zamestnancov. Tá však vstúpi do platnosti až od 1. januára 2023 a zavedie do praxe elektronickú formu stravovacej poukážky. Aj v tomto prípade budú platiť povolené výnimky. Tie budú môcť zamestnávatelia využiť, ak sa z objektívnych dôvodov nebude dať elektronická stravenka využívať na pracovisku alebo jeho blízkosti, teda v blízkych bufetoch, reštauráciách či obchodoch. To, aká je táto vzdialenosť, zatiaľ nie je spresnené.