Pracujúcim dôchodcom vzniká nárok na dávky podľa toho, aké povinné poistenie im vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý uzatvorili. Ich odvody sú však oproti „nedôchodcom“ nižšie – podľa druhu pracovnoprávneho vzťahu, resp. príjmov z podnikania popri poberaní dôchodku.
Ak sú v riadnom pracovnom pomere (s právom na pravidelný príjem), platia poistné na starobné a nemocenské poistenie, pričom okrem týchto poistení za nich platí zamestnávateľ aj poistné na úrazové a garančné poistenie (ak má povinnosť byť garančne poistený). Znamená to, že takýmto pracujúcim dôchodcom – po splnení všetkých ostatných zákonných podmienok na dávku – môže vzniknúť nárok na nemocenské, úrazové dávky a garančnú dávku. A následne im za obdobie dôchodkového poistenia, teda práci po priznaní starobného dôchodku, môže byť zvýšený ich starobný dôchodok.
Na rozdiel od "nedôchodcov“ teda starobný dôchodca v riadnom pracovnom pomere neplatí poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti. Nemôže mu teda vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti.
Ak majú pracujúci starobní dôchodcovia nepravidelný príjem alebo pracujú na akúkoľvek formu dohody, platia len poistné na starobné poistenie a zamestnávateľ za nich platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie. Majú teda nárok na úrazové dávky a garančnú dávku a obdobie práce (platenia poistného) sa im zaráta aj na dôchodkové účely. Čiže po ukončení práce/dohody im Sociálna poisťovňa zvýši dôchodok za dané „odpracované“ obdobie.
Čítajte viac Pracujúci dôchodca-živnostník nemá automaticky odvodovú úľavu, platí to len pre vybrané dohodyV tejto kategórii dohodárov však platí osobitná výnimka – dôchodok sa po ukončení práce nezvýši v prípade, že dôchodca si u zamestnávateľa uplatnil odvodovú výnimku a neplatil poistné na dôchodkové poistenie. Zákon umožňuje starobným dôchodcom pracovať a pri príjme do 200 eur neplatiť poistné. Ak výška jeho mesačného príjmu nepresiahne 200 eur, neplatí poistné na dôchodkové poistenie vôbec a ak zarobí viac, platí poistné na dôchodkové poistenie len zo sumy nad 200 eur. Zákon tiež určuje, že ak má dôchodca-dohodár uzatvorených viacero dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti, určiť si na neplatenie poistného môže v jednom kalendárnom mesiaci iba jednu z nich.
Ak sú pracujúci dôchodcovia živnostníkmi, platia poistné na starobné poistenie a nemocenské poistenie, čiže toto obdobie práce sa im zhodnocuje na účely dôchodkových aj nemocenských dávok. Ak splnia všetky podmienky na priznanie nemocenskej dávky, môžu ju popri poberaní dôchodku poberať a po ukončení zárobkovej činnosti im bude zvýšený dôchodok o obdobie dôchodkového poistenia po priznaní dôchodku. Ak však ide o SZČO bez povinného poistenia, čiže poistné neplatia, tak im ani nevznikne nárok na žiadne dávky.
POZOR! Pracujúci penzisti neplatia poistné na poistenie v nezamestnanosti, čiže po ukončení práce nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti. Poberajú naďalej svoj dôchodok, ktorý sa im zvýši o sumu zodpovedajúcu ich práci (odvádzaniu poistného) popri poberaní dôchodku.
Príjem penzistu môže byť oslobodený od dane
Daňové priznanie je povinný podať aj dôchodca, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy v roku 2021 presiahnu sumu 2 255,71 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od nej oslobodené.
Výhodnosť podať daňové priznanie: Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahne v roku 2021 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 2 255,71 eura, nevznikne mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2021. Ak mu však zamestnávateľ bude zrážať z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahnu sumu 2 255,71 eura, pretože mu vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu ho vráti. Ale iba v prípade, že bude vyšší ako 5 eur, na základe žiadosti, ktorá je súčasťou daňového priznania.
Použitie typu daňového priznania: Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A.
Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.
Čítajte viac Penzisti: Ako si môžete zvýšiť dôchodok?Čo penzista nezdaňuje: starobný, predčasný, invalidný, vdovský a vdovecký či výsluhový dôchodok.
Dôchodca a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka: Ide o daňovníkov, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľmi starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasnej penzie zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, alebo ak im dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.
Ak penzista poberá dôchodok k 1. 1. 2021, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2021 v úhrne nepresiahne sumu 4 511,42 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane predstavuje rozdiel medzi sumou 4 511,42 eura a vyplatenou sumou dôchodku.
Potrebujete pomôcť? Naši odborníci vám poradiaísť na Rady Pravdy
Príklady
Príklad č. 1: Daňovník je k 1. 1. 2021 poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Za rok 2021 suma dôchodku predstavuje 4 800 eur (12 × 400). Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, keďže úhrn dôchodku presiahol sumu 4 511,42 eura.
Príklad č. 2: Daňovník je k 1. 1. 2021 poberateľom starobného dôchodku v sume 290 eur mesačne. Za rok 2021 suma dôchodku predstavuje 3 480 eur (12 × 290). Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane v sume 1 031,42 eura (4 511,42 – 3 480). Ak sa fyzická osoba stane dôchodcom v priebehu roka 2021 (nie je poberateľom dôchodku k 1. 1. 2021), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 511,42 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 19 936,22 eura.
Ak penzistovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, a to v závislosti od vykázaného základu dane.
Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane.
Dôchodca a zamestnanecká prémia
Ak je daňovník poberateľom dôchodku na začiatku zdaňovacieho obdobia (1. 1. 2021), alebo mu dôchodok bol priznaný spätne k 1. 1. 2021, nemá nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie.
Príklad č. 1: Pán Jozef poberá v roku 2021 popri penzii vo výške 350 eur mesačne aj príjem zo závislej činnosti na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti za 8 mesiacov v úhrnnej sume 1 500 eur, z ktorej mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň v sume 285 eur. Uplatnil si odvodovú úľavu, teda neplatil poistné z príjmu do 200 eur.
Príklad č. 2: Alžbeta je starobná dôchodkyňa, ktorá poberá príspevok na osobnú asistenciu. Príspevok na osobnú asistenciu dosiahne v roku 2021 vo výške 2 800 eur. Pri tomto príjme uplatňuje paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov. Úhrnná suma dôchodku za rok 2021 bude 6 120 eur, takže jej nevznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.